Neoslovovali sa sladko ako dve cukríky, neprejavovali si lásku na každom kroku...
Vlastne človeku sa ani nezdalo, že boli spolu.
Aspoň z počiatku. Každý si totiž po chvíli všimol neustále Sofiine bombardovanie pokynmi, ktoré nemal splniť nikto iný ako chudáčik Daniel.
Všetci, čo majú v hlave aspoň jedno koliesko na myslenie, prídu na to, že takéto buzerovanie môže chlap zniesť iba ak tú ženu ľúbi .A bola to pravda, napriek všetkému preafektovanému kriku ,mnohým zákazom, nezmyselným príkazom, občas i smiešnym bitkám, Daniel Sofiu neskutočne ľúbil a i ona jeho....
V ich vzťahu jednoducho bola Sofia tou, ktorá nosila nohavice a Daniel i napriek tomu, že nie je škót si musel obstarať sukňu.
Bolo 9hodín ráno...Sofia sa práve prebudila a pomaličky si sadla, musela si sadnúť pomaly, pretože keby sa posadila príliš prudko, mohla by zobudiť niekoho z tej hromady ľudí, čo ležali okolo nej. Pretrela si oči, čím spôsobila, že čierna špirála sa jej rozotrela po jej snehovo bielej pleti a poobzerala sa....izba bez okien miesto ktorých sú len sáčky, steny popísané nejakými nápismi, ktoré dávali zmysel len pre vyvolených, a zariadenie? Jedna posteľ, na ktorej boli štyria, nie, počkaj, tam je piaty- takže dokopy šiesti...“No jasne, sme na chate,“ vzdychla si a úplne potichučky zišla dole nestabilným rebríkom z povaly a prešla cez ďalších spiacich na zemi, vyšla von, na slnkom osvietenú špinou zarastenú burinu a rozheganú lavičku so stolom.
„Bréé ránko, ako sa ti spalo?“ pýta sa Daniel s úsmevom.
„Magor. Ako by sa mi malo spať? Som celá dolámaná! Bazmeg...Ty si kde spal?“
„Tu.“
„Ja som síce ráno pribrzdená, ale došlo mi, že si spal tu! Ale kde tu? Na povale?
Na chodbe? V psej búde?“
Danielovi zabehla pri jej slovách cigareta, „v psej búde? Myslíš, že tu niečo také je?“
„A čo ja sa starám ,čo všetko tu je? Ďalej ako ten strom som nikdy nešla!“
„Ja viem, zvracala si pri ňom nádherne, pôsobila si strašne sexi...“ uškŕňal sa Daniel na Sofi a pri tom sa hral so špakom.
„Ty si zo mňa robíš srandu hej? Prečo som sa ja krčila na povale s tými idiotmi a nespala tu s tebou?“
„Lebo...je tu veľa mŕtvych psov a rôzna háveď vrátane Matúša a ty sa veľmi bojíš a serieš na mňa, ideš si radšej ľahnúť hore, pretože sú aj tak všetci na mól, a isto nevylezú po tom debilnom rebríku za tebou...myslím, že som na nič nezabudol“
Sofia si začala spomínať...veľká tma, nejakí ľudia si spievajú pesničky, rozbíjanie fľaše, oheň, tanec, smiech, plač, krik...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár