tak vytiahni svoju oblubenú knihu,
dievčatko čo nosí na nose pehu,
na lícach brehu.
Nie si sama,
v dome plnom duchov,
v rúšku ticha verzus zvukov,
v mojom náruči, pod dúhou.
túliš sa ,
a voniaš mi pomaly vlasy ,
vycítiš všetky korenia a časy,
keď sme nemali zubné kazy.
Zakrytý sme ,
len v náruči rúšku,
oblečený v toho druhého tričku,
motýliky v brušku.
prúdia nám,
cez spojené žily najväčšie cnosti,
spojené telá daleko od zlosti,
späté klúčne kosti.
Budíš sa a borí sa ti svet ,
zatras ešte snežnou gulou a lahni si späť.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lelia
21. 7.júla 2010 00:14
kraaaaasaa
2
raz mi to niekto povie, tkto, celé a ja mu potom nedovolím prestať triasť snežnou guľou.
Napíš svoj komentár