vznášam sa 3 cm nad zemou,
som len chlapec čo si hladá ,
stratenú vetu bez otáznika.
na ruke ho mám orazený,
je môj , je dôležitý , je cenný.
Jazdím na dúhe och výhlad veľký,
na nás spoločný svet tak krehký.
Hladám ťa daj mi signál ,
Aby som bol stebou , aby som vyhral.
Po ceste nekonečná bolesť mi berie dych.
asi žalúdok či srdce , počkal som okamih.
Zahmlelo sa, čierne obrysy ,
plazím sa, nevzdám sa , kde si ?
Dalšia rana a ostávam ležať,
chcem ťa ale dýchať a držať.
Príď si pre otáznik a vetu poznáš,
Len či moju púť oceníš a tvár spoznáš.
Vo chvíľke môjho života sklonu,
z bolesti som vyfiltroval tvoju vôňu.
Iba tento pocit ostatné su falošné,
Bola si tam a viac nieje podstatné.
Započul som nekonečné pipanie pristroja...
Doktor zvesil rukavice a prehlásil : čas úmrtia - 18:51.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
6. 8.augusta 2010 00:47
pekné niečo ma zaujalo...ale teraz neviem prísť na to čo..ale pekné
Napíš svoj komentár