Nedostatok vône ma privedie do nemocnice kde si zasadím tvoju kvetinku na nočný stolík , hneď vedľa mŕtvych oči v poháriku . Miesto ních teraz nosím kamene a mrazivým pohľadom odsudzujem každého kto sa mi dotkne ruky. Ruky , ktoré boli hladné len raz a pritom to nechám. Robia sa na nich vrásky , pukajú žily . Rovná sa ďalší plný pohár. Sestrička reže celý deň, dal som jej viac objednávok . Preležané mesiace a moje nohy hladné po chodníku okolo tvojho domčeka - asi tiež , asi im poviem že boli povodne a už tam toho moc nenachodia. Šup ich do pohára. Sem tam v noci sa budím o 2:36 zo sna a vraciam ilúzie . Je mi ľúto že obťažujem sestričku, to je vše. Chcem ti napísať list , báseň. Potom mi môžu už aj prebehnúť cez pery ihlou a niťou. Nevidím a ruky nevlastním , poprosím posledný raz sestričku. Z bločikom sa uloží na stoličku 60 cm od môjho rozpadnutého hlasu. Básnil som z neba ukradnuté slová a ona v slzách. Nezapisovala ich. Miesto nich si vypisovala plán práce na ďalší týždeň. Nechala ma v tom , počúvala a plakala. Počúvala a zapamätala si môj hlas , hĺbku , cit a jeho biedne chvenie. Lebo asi len ona vie že rýmy sú teraz precenené.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár