Bežala som po meste,lebo som v ten deň vôbec nestíhala a zrazu som do niekoho vrazila. Rýchlo som sa otočila, aby som zistila komu sa vlastne možem ospravedlniť.Bol to nádherný pohľad.Toho chalana som nepoznala.Mohol mať 17.Pomohol mi vstať.Nevedela som zo seba dostať ani jedného slova.Pozeral mi rovno do očí.Ani on sa neobťažoval zo seba niečo dostať a tak jediné, čo som zo seba mohla dostať bolo:
"Fakt ma to mrzí, sorry!"
"Neva,mňa tento náraz skôr potešil."povedal nato a skôr ako som si od neho stihla pýtať akýkoľvek kontakt zmizol.
Zostala som tam nemo stáť.Nechápala som z toho.Kôli tomuto som nestihla prísť do školy a polhodinový výsluh v riaditeľni kôli neskorým príchodom bol posledným klincom do rakvy
Prišla som domov a hodila som si veci na posteľ.Bežala som sa najesť.Nezjedla som skoro nič a neprestávala som myslieť na chalana z rána. Uvažovala som nad tými mojimi bezvýnamnými slovami a rozmýšľala som nad tým, čo som mu mohla povedať namiesto trápneho: "Fakt ma to mrzí, sorry!"
Aspoň meno.Alebo číslo. A rozmýšľala som aj na tou jeho vetou.Pomyslela som si, že keby som sa mu páčila, tak si pýta číslo.
Aj keď som naňho stále myslela po týždni som nato už kašľala a došlo mi, že aj tak by to bol nezmysel.
Po dvoch týždňoch som si našla na pokeci 3 rp-čka namiesto môjho obvyklého skóre stuck_out_tongue:ustila som sa otvárať ich. v prvom stálo:
"Veľmi si sa mi páčila." Toto rp som zatvorila, lebo som si myslela,že je to nejaký úchyl.
2.rp-čko: "Išla by si niekedy von?" Nechala som ho otvorené a otvorila som ďalšie a v ňom bolo: "Fakt ma to mrzí,sorry."
Vtedy som pochopila. Najkrajší deň v mojom živote.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lilnicole
12. 6.júna 2008 19:35
To bolo rozkošné
3
Aj pokus sa rata...mohla si to este trochu dopisat...ozvlastnit...lebo sak ti napisal, a? navyse Pokec je trapny druh zoznamovania...
Napíš svoj komentár