Niečo ma ťahá, neviem však čo.
Možno ten tajomný úsmev,
ktorý ma vždy tak rozochveje.
Možno tie oči, pochopiteľské,
ktoré všetko chápu, vedia.
Možno tie vlasy, keď cez ne prejdem rukou,
prekĺznu mi pomedzi prsty.
Tak rýchlo,ako ten čas,
ktorý môžme spolu tráviť.
Načo sa tešiť na niečo, keď viem,
že sa toho nemôžem dotknúť ani privoňať?
Načo je láska, ktorú nemôžem vnímať,
keď ťa nesmiem cítiť, ani dotknúť sa ťa?
Prečo je na svete ten cit, keď ho nesmiem vychutnať?
Vždy musí stroskotať, to šťastie,
šťastie, ktoré mi vždy utečie cez prsty,
ako tvoje vlasy- síce jemné a krásne,
ale ja som len nešťastná, keďze viem,
že po nich bude prechádzať rukou niekto iný.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
26. 5.mája 2017 16:00
Neboj, on sa vráti!
Napíš svoj komentár