,,Zober ma! Nežne ťa pohladím.
Do slastnej tmy ťa zahalím.
Budeme sa spolu hrať, koľko budeš chcieť.
Tak poď! Všetko budeš smieť.
Neboj sa! Zažiješ niečo nové.
Zažiješ potešenie chvíľkové.
Nestoj tam len tak! A príď ku mne.
Budeš mať pocit ako vo sne.
Nepozeraj na mňa! A vezmi ma do ruky!
Nebude to bolesť ani žiadne muky.“
Nežným hlasom vraví mi žiletka na stole,
ticho čaká kým leží tam dole.
Hladí na mňa čiernymi očami.
Cítim sa ako medzi nočnými morami.
Jej hlas, taký vábivý je.
Poslúchnem ju. Veď ona vie.
Tak vezmem ju do ruky a jedným ťahom,
zažijem to opisované blaho.
Mala pravdu. Žiadna bolesť,
už sa nikomu nebudem do života pliesť.
Toto pohladenie mi bolo osudné,
prvá ani posledná, na ktorú sa zabudne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mkamka
11. 4.apríla 2012 20:27
ááááááááno
Napíš svoj komentár