Je predovšetkým pre fanúšikov, tak vás žiadam o to, aby ste sa zdržali komentárov typu: pi*ovina, blbosť, choď sa dať liečiť atď. Veď každí z nás bol malí a na niečo zo svojho detstva rád spomína a pre mňa to bol Harry Potter. Predom vám ďakujem, toto bolo také upozornenie o čom tento článok asi tak bude. Tak teda, pustím sa do toho.
Použijem najprv Hermionin časovrat a vrátim sa v čase do roku 2001. Vtedy som bol taký malý krpec a vôbec som nevedel čo to ten Harry Potter je. Až dokým som nedostal svoju prvú knihu o nezbednom čarojdeníkovi. Nikdy som knihy predtým nečítal, ale táto ma nejako k sebe pripútala.
Čítal som, čítal som a nemohol som prestať. Keď mi kúpili aj ďalšie a prečítal som ich všetky(aj niekoľkokrát jednu), rozhodol som sa založiť si vlastný zošit s obrázkami HP. Preto som vystrihoval z časopisov, novín obrázky, články a lepil som si ich do toho čistého zošita, ktorý mám doteraz.
Rád sa naň pozriem a vtedy ma chytí naozaj nostalgia. Vždy si spomeniem na to, ako som sedel za stolom na ktorom boli veľké nožnice, časopisy z ktorých boli všetky obrázky o HP vystrihnuté i lepidlo, ktoré som držal v malej dlani a lepil som ním tie obrázky.
Pamätám si aj to, že keď som dovŕšil jedenásť rokov, prial som si, aby mi prišiel list z Rokfortu, ale ako viete, realita je iná a žiadny list mi neprišiel.
Bol som naozaj veľmi sklamaný. Teraz som si uvedomil, že Rowlingová vytvorila svet do ktorého sme sa mohli, ako malé deti skryť a prežívať tie najtajnejšie dobrodružstvá o ktorých sa nám ani nesnívalo. Áno, priznávam sa, vtedy som bol naozaj veľký fanúšik Harryho Pottera.
Lenže, ako roky plynuli začal som dospievať a na knihy o čarodejníkovi nebol akosi čas. Vrátil som sa k nim, až keď som mal trinásť rokov a čítal som pokračovania. Vtedy mi bolo najhoršie a pamätám si, ako mi párkrát pomohol riešiť situácie, ktoré som nevedel. Vážne, kniha a film je sakramentský rozdiel.
Vtedy som prišiel na to, že existuje aj svet RPG. Svet v ktorom si môžeš vytvoriť postavu a hrať za ňu, ako keby si v tom svete a prežívaš všetko s ňou.
Áno, začalo to vtedy ešte na starom pokeci v miestnosti RPG a skončilo to na stránke Rokfort. Bavilo ma to hrať, znova som našiel spôsob ako vypnúť mozog, nezamýšľať sa nad problémami a na chvíľu si oddýchnuť od reálneho života. Viete, niekedy to nie je zlé, ak nechcete zmagoriť z toho uponáhľaného sveta.
O rok neskôr, som napísal svoju prvú poviedku na námet HP. Bol to skvelý pocit, keď som videl, že sa im to páčilo a bola to moja prvá poviedka. Samozrejme, bola tam aj nejaká kritika. Vďaka tomu som prišiel, na to, že milujem písanie a touto cestou by som sa chcel v budúcnosti uberať. Možno si myslíte, že moja obľúbená postava je Harry, ale nie. Je to Ron. To on so mnou vyrastal ten celý čas, našiel som sa v ňom od správania až po strach z pavúkov.
No a teraz, keď už mám pomaly sedemnásť, ako aj hlavné trio, rozhodol som sa svoju púť ukončiť. Predvčerom som videl posledný záverečný film. Pamätám si ten pocit, keď som si sadal do toho žilinského kina s pocitom radosti a smiechu. S takým pocitom, ako keď sa malé dieťa na niečo teší. Ale po filme bolo všetko úplne inak. Cítil som sa zvláštne. Tak, ako keby niečo zo mňa opadlo, tak ako keby mi plače srdce a to som fyzicky nereval. Uvedomil som si, že moje detstvo práve vtedy skončilo. Ale film stojí naozaj za to. Aj keď je tam pár nedotiahnutých scén a niektoré mohli byť úplne inak, je to skvelá bodka za tým všetkým.
Nechápte ma zle, možno vy to teraz nechápete, pretože ste si neprešli tým čo ja, ale nikdy na Harry Pottera nezabudnem. Veď to bolo súčasťou môjho života, môjho detstva.
Pred Rowlingovou klobúk dole. Naozaj, to čo vytvorila bolo fenomenálne. Teraz môžem ísť spokojne spať, pretože si myslím, že som sa s mojím detstvom dobre rozlúčil.
Tak teda, "Ahoj Detstvo!"
Blog
Komentuj
15 komentov k blogu
1
sima136
25. 7.júla 2011 13:49
Aj keď nie som veľmi veľká fanúšička HP. Musím uznať, že je to naozaj veľmi dobre napísané.
2
Tak teraz si prehovoril z duše mnohým, naozaj mnohým fanúšikom HP. Už menej nás je tých, ktorí sme napr išli vekom presne s Harrym - mala som 11 keď som čítala prvú knihu a nasledovné pokračovania vždy sedeli. Po dočítaní poslednej knihy som bola v riadne depresívnom stave a poplačkala som si aj fyzicky, niet sa za čo hanbiť.
Rowlingová sa zaradila medzi mojich TOP autorov a film, hoci ku koncu sa naozaj vytiahli, nikdy nebude knihe stačiť.
HP forever !!!
Rowlingová sa zaradila medzi mojich TOP autorov a film, hoci ku koncu sa naozaj vytiahli, nikdy nebude knihe stačiť.
HP forever !!!
3
@sima136 Ďakujem ti za tvoj názor.
@lanuite Plne súhlasím s tebou a s tým vekom som si aj ja prešiel. Preto som aj to spomínal. Rowlingová je jedna z najlepších. Zaslúžene patrí aj do mojich TOP spisovateľov.
@lanuite Plne súhlasím s tebou a s tým vekom som si aj ja prešiel. Preto som aj to spomínal. Rowlingová je jedna z najlepších. Zaslúžene patrí aj do mojich TOP spisovateľov.
4
..HP tvoril 10 rokov môjho života ale nemyslím sa že posledným filmom by sa to malo skončiť. Práve naopak, vždy keď sa budem chcieť vrátiť do detstva, zabudnúť na všetky problémy ktoré mám viem, že stačí zapnúť Harryho a..snívať
Ale chápem čo si chcel povedať, ja som plakala aj v kine, aj včera keď som si ho stiahla a stále je mi ľúto že oficiálne je koniec a už nikdy sa nemôžem tešiť na nič nové.
A teraz si pripadám ako nejaký blázon =D
Ale chápem čo si chcel povedať, ja som plakala aj v kine, aj včera keď som si ho stiahla a stále je mi ľúto že oficiálne je koniec a už nikdy sa nemôžem tešiť na nič nové.
A teraz si pripadám ako nejaký blázon =D
5
@greenlime to isté si hovorím aj ja, lenže potreboval som dať svojim myšlienkam voľný priechod. Nie si blázon, a ak hej, tak som v tom s tebou, pretože potom som aj ja blázon.
6
hp nefandim,ale tento blog je pekny,ako si to opisal i ta nostalgia v tom,ja som mala nieco podobne a je to fakt prijemne,ked si mozeme na nieco zaspominat a oznacit to za detstvo!
7
aa mam rozporuplné myšlienky.. v prvom rade to, že posledným filmom to vôbec neskončilo.. a v druhom rade to, že takmer skoro si vyjadril aj moje myšlienky, úplne milujem tieto knihy, ale len knihy! .. filmy som si pozrela, ale že by ma nejako zaujali.. knihy budú mať vždy svoje osobné čaro
8
Harry je celé moje detstvo. Včera večer som si povedala, že si dám filmový "maratón" -všetkých 8 filmov v jeden deň. No tak som vstala ráno o 7 a po 17,5 hodinách-záverečné titulky.Vydržala som!Najlepší deň Nič ešte nekončí...
9
Súhlasím s vami, ale nechcel som, aby z tohto článku to tak vyznelo, že sa lúčim s Harry Potterom. Len som chcel povedať čo to všetko pre mňa znamenalo.
@anxiety to som robil aj ja, ale keď bolo vtedy ešte len 5 filmov. Mal by som to zopakovať.
@anxiety to som robil aj ja, ale keď bolo vtedy ešte len 5 filmov. Mal by som to zopakovať.
10
Keď som pred týždňom vychádzala z kina po tom, ako som si pozrela poslednú časť mala som rovnaký pocit. Moje detstvo sa teraz skončilo. Ešte stále to tak cítim, ale teraz na to pozerám z iného uhla. Potter je pre mňa teraz vodítkom do minulosti.
Ku knihám. K filmom. K RPG. Ale v neposlednom rade aj k táborom. pretože ja som naozaj žila 5 krát 10 dňové tábory NAOZAJ vo svete HP.
Ale naozaj dobre napísané, ja som sa k tomu akosi nemala, napísať to, ako sa cítim a vidím, že som nemusela.
Ku knihám. K filmom. K RPG. Ale v neposlednom rade aj k táborom. pretože ja som naozaj žila 5 krát 10 dňové tábory NAOZAJ vo svete HP.
Ale naozaj dobre napísané, ja som sa k tomu akosi nemala, napísať to, ako sa cítim a vidím, že som nemusela.
12
Harry Potter tiež tvoril veľkú časť môjho detstva A aj ja som čakala, že mi sova prinesie list Ach, stará dobrá detská fantázia...
Je mi ľúto, že to skončilo.
Je mi ľúto, že to skončilo.
13
super blog, perfektne napísané Ja som sa tešila ako malé decko keď som šla na poslednú časť do kina a keďs a skončilo bolo mi to ľúto pri jednej scéne mi aj slza vyšla, a pri knihe som bola zrevaná celá Milujem HP a viem, že sa k nemu budem stále vracať nech už budem ma aj 30 rokov
14
to ti držím prsty priprav si veeľa kávy resp. veeľa energetických nápojov a pohodlnú stoličku/kreslo/posteľ
15
Harry Potter se vepsal do života mnohým z nás. A i dnes, v době kdy jsem si myslela, že je ta éra za mnou, mne opět přepadá svíravý pocit na hrudníku, při jakékoli vzpomínce na dětsví, které bylo šťasné jen ve chvílích, kdy bylo s Harrym a ostatními.
Napíš svoj komentár