„Poďte dnu, drahá.“ spoza dverí sa ozval láskavý hlas a keď si Tina zvykla na svetlo, zbadala vo dverách asi šesťdesiat ročnú nízku, zavalitú vdovu v zástere s vypnutými vlasmi dohora. Keďže nemala na výber, rozhodovanie jej netrvalo veľmi dlho a vošla dnu.
Ako náhle prekročila prah dverí omámila ju sladká vôňa zákuskov a zdalo sa jej, že sa ocitla v inom svete. V obývačke na ružových stenách viseli vyšívané obrazy s huňatými mačkami, na poličkách zase boli porcelánové bábiky pričom v televízií bežala zase jedna sentimentálna časť z relácie s názvom „Pošta pre teba“ . I keď jej susedka nemala vkus, Tina sa tu cítila bezpečne a veľmi si vážila to, že ju prichýlila.
„Dáte si šálok čaju? Vyzeráte vystrašene.“ Tina jej len mlčky prikývla, posadila sa za stôl a zahladila sa von oknom. Zvuky vetra a nárazy dažďa zosilneli pričom sa v pravidelných intervaloch blýskalo. Alena zatiaľ postavila vodu na čaj. „Čo sa to tam hore u vás vlastne stalo? Počula som hrozné výkriky a dunenie. Ako keby spadlo niečo ťažké.“spýtala sa zvedavým tónom. Tinu zaskočila táto otázka a tak sa robila, že ju prepočula. „Prepáčte, ale mohla by som si od vás zavolať?“
„Pravdaže. Telefón je v predsieni.“ odpovedala jej Alena a otočila sa k čajníku.
Tina bez váhania odišla z miestnosti pričom mala zvláštny pocit zo starej vdovy. Akokeby Alena cítila jej strach, akokeby vedela čo urobila. Preto chcela čo najskôr zavolať svojej sestre a zmiznúť odtiaľto.Keď si slúchadlo priložila k uchu a vyťukala číslo zahľadela sa na svoj odraz v zrkadle a vtedy si uvedomila ako hrozne vyzerá.
Ešte stále mala mokrú hlavu z nedávnej sprchy, nakrivo nasadené okuliare a župan postriekaný kvapkami krvi. Bohužiaľ, sestra jej to nezdvíhala a tak sa vrátila naspäť k Alene pričom sa snažila vyčistiť škvrny, ale márne. Na stole mala už nachystaný ovocný čaj a kus čokoládovej torty.
Bez nejakých ďalších slov sa posadila a Alena si ju premeriavala od hlavy po päty. V miestnosti nastalo hrobové ticho. Bolo počuť len dažďové kvapky padať na parapetnú dosku pokým ticho neprerušila staršia z nich. „Neľutuješ, že si zabila svojho manžela?“ spýtala sa Alena a dlaňami objímala šálok čaju.
„Samozrejme že nie. Za tú bolesť čo nám spôsoboval a peniaze to stálo.Bude to vyzerať ako nehoda. Nikto na nič nepríde. Ver mi.“ rozrozprávala sa Tina pričom sa ozval ohlušujúci praskajúci zvuk a poriadne zahrmelo. „Nespoznávam ťa. Už ani neviem pomaly kto si. Chamtivosť za peniazmi ťa úplne zmenila. Kiež by si sa vtedy zachovala inak...“
V tom znova zahrmelo a bez výstrahy zhasli všetky svetlá. Ocitli sa v úplnej tme.
Po pár sekundách, keď sa opäť rozsvietilo po Tine nebolo ani stopy a Alena uprene hľadela na stoličku oproti, kým so slzami v očiach, nešťastná spomínala na svoju minulosť - na tú osudnú noc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár