Slzy na krajíčku oka…
Slzy šťastia? Smútku?...nedá sa povedať presne…
Šťastia, že to vôbec bolo…smútku, že to skončilo a pritom ani nezačalo…
Vnútri strach…otázky: čo ak? Prečo?...
A nikto neodpovedá...
Vnútorné pocity sa miešajú so slzami zvonku, pohľadmi ľudí a vy cítite, že ste sám...
aj keď sú tu kamaráti...
Ale čo z toho, keď ten, čo by mohol byť s vami je inde? A nezaujíma ho, čo je s vami?
Vraj má strach....ale dokedy sa chce báť? Nestojíte mu ani za skúšku a pritom si tak krásne rozumiete....
Tak úžasne ste sa vždy zabávali, tak sladko vás bozkával na čelo, tak krásne objímal okolo pliec....
A teraz?
Je preč....a môžete si za to sami!!!
Príliš ste naliehali a teraz to tu máte...chceli ste, aby s vami jednal na rovinu a keďže sa nevedel rozhýbať, donútili ste ho k tomu....
Vraj vás nechce trápiť, ale vzťah by nezvládol....
Tak čo vlastne áno?
Kde hľadať TÚ lásku, keď nie tam, kde ju vidíte?
Kam máte ísť, keď tomu, z ktorého to cítite za to nestojíte?
Prečo sa tak mýlite?
Prečo sa vždy zaľúbite do nesprávneho?
A prečo vás práve tento neomrzel hneď, ako ste si ho získali?
Prečo je to stále silnejšie, aj keď viete, že sa to nestane realitou?
Prečo každý hovorí, aby ste zabudli?...že to bude dobré?....
Nebude!....raz, časom....ale kým ten čas prejde, budete sa iba trápiť...
Rezy do duše, po nich jazvy....
Fyzická bolesť by bola vykúpením oproti tejto...
Strach je náš najväčší nepriateľ, tak prečo sa bojíme?
Pred nepriateľom treba mať rešpekt...ale nie sa ním nechať ovládať!
...
Je smutné zažiť niečo nádherné....vtedy pochopíš, že niečo podobné sa už nikdy nemôže opakovať...
Keď padajú hviezdy, má si človek niečo želať....ale čo?
Želaj si také prianie, ktoré zvládneš, keď sa ti splní...
...
Dokedy sa, sakra, budeme trápiť?
Dokedy sa budeme hľadať?
A prečo, keď už máte pocit, že ste niekoho našli, tak vás i jeho ovládne strach?...
Nech každý vyjadrí svoje city!...to je blbosť!
Jednáte s niekým na rovinu a on sa s vami iba hrá....aj keď by možno nechcel...ale bojí sa....
A pritom to mohlo byť tak krásne, pretože vy by ste ho nezradili....nikdy!
A to viete s istotou, lebo by ste toho neboli schopní...na to je až príliš dokonalý...
A vy nie...nie ste preňho dosť dobrý...
Tak kde je tá spravodlivosť?
A prečo láska nezasahuje tam, kde má?
Prečo sa nechá prekonať strachom?
A čo mám robiť, aby ma to už netrápilo?!.....
Pekný blog, to áno, ale všetci vieme, že takéto blogy bohužiaľ vznikajú z trápenia, toré veľmi bolí. Jeden človek mi ukázal, že nemá zmysel milovať niekoho kto o to nestojí. V čom bol ten tvoj iný? V čom bol pre teba výnimočný?...Nebude to dobré časom, ale môže to byť dobré ak to chceš, ale pre to musíš spraviť niečo aj ty. Áno budeš mať slabé chvíľky...aj ty si ešte poplačeš a vždy tu budem pre teba moja a ja verím, že ty to zvládneš, veď ty si silnejšia ako ja omnoho a keď sa o to pokúšam už aj ja tebe to pôjde ľavou zadnou. Tak sa usmej a hor sa do toho!!!
Článok na večnú a až príliš často sa opkajúcu tému, a predsa o všednosti, nebodaj fádnosti, nemôže byť v žiadnom prípade reč. Ide o osobitý prípad formulácie pocitov, ktoré sa však opäť môžu vykytovať veľmi často. Uniátne a pri tom úplne bežné. Dobrú noc a hlavu hore.
P. s. niekde som počul, že všetko sa nie len v rozprávke na dobré obráti, ale stáva sa to už aj v reálnom živote!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
btw. krasny blog, strasne sa mi paci
p.s.:krasny, stastny a uspesny novy rok