O niekoľko km ďalej, si chalan kráčajúci po ulici v kanadách, pospevoval skinheadské pesničky. Tie mu duneli zo slúchadiel mp3 prehrávača. Okolo neho prešlo dievča v širokých nohaviciach a šiltovkou na hlave. Ani na neho nepozrela, mala naponáhlo. Pred ním sa na chodníku zjavila mláka, ktorú vytvoril neustále šibajúci dážď. Prv než hladinu rozvíril ťažkými kanadami, zhliadol na hladine svoj odraz. Na povrch sa predrali spomienky spred týždňa. Len sa uškrnul a rukou si prešiel po kratučkých vlasoch, ktoré mu ledva bolo na hlave vidieť. Pokračoval do svojho cieľa.
„Viete čo mi môžete! Zbohom!“ Boli slová adresované rodičom v byte číslo 11 výškováku na neveľkom sídlisku, predtým než ticho chodby preťalo zlostné tresnutie dverí. Sedemnásťročný náhlivo nastúpil do výťahu a stisol tlačítko s označením P. Siahol do zadného vrecka nohavíc. Pohľad na krabičku cigariet, ešte takmer plnú, ho upokojil. Pripálil si a cestou z ôsmeho poschodia na prízemie, si vychutnával jej božskú chuť.
Futbalové ihrisko vyzeralo po tom daždi, ktorý medzitým prestal, ako smutné, osamelé močarisko. Všade samá kaluž, blato. Vietor predierajúci sa až k samým kostiam však neutíchal a hrozivo sa pohrával s holými konármi stromov v neďalekom parku. Všade bolo ticho, chlad. Nikoho na obzore. Len mĺkve močariská boli svedkami. Ani to neodradilo troch kamarátov od stretnutia na tomto mieste. Ba naopak, vyhľadávali opustené a málo navštevované časti mesta. V tento upršaný čas, bolo ihrisko práve takým miestom.
Vždy bolo o čom rozprávať. Či už o babách, kto koho v ktorom klube zas riešil, otravných fotrovcoch, alebo o tom, že ak by Peter prehral stávku, musel by si nechať narásť dlhé vlasy. Čo by bolo pre neho maximálne ponižujúce.
Trojica si sem-tam našla aj inú zábavku, než kecanie. Tentoraz to bolo zviera pobehujúce po zamočenej tráve. Kuna. V hlavičkách špekulantov sa zrodil nápad. Nerozmýšľali dlho a rozhodli sa kunu chytiť, odniesť do búdy na náradie a tam ju zavreli do malej debničky. Zo zábavných príčin sa ju snažili usmrtiť tak, že na ňu vystriekali päť veľkých sprejov s acetónovou farbou. Keďže kuna stále žila, rozmýšľali, ako ju zniesť zo sveta a na to si pripálili cigaretku. V tej chvíli sa čas pre chlapcov akoby na malú chvíľu zastavil. V ich mysliach sa vybavili obrazy udalostí. Každému jeho malé tajomstvo... Preťatá čiara života na dlani si vybrala chlapca, ktorý na diskotéke znásilnil opité dievča. Hrozivý výraz vysokého a statného holohlavého chlapca sa navždy vryl do pamäti školáka, ležiaceho na zemi, bezbranného voči kopancom neľútostnými kanadami. A obraz pekného dievčaťa, padajúceho zo schodov, ktoré strčili ruky nafetovaného egoistu z ôsmeho poschodia.
Posledný záblesk plamienka zo zapaľovača. Oslepujúce svetlo a potom tma. Búda plná výparov doslova vybuchla. Prežila iba kuna.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kamili0
25. 3.marca 2007 15:24
myslim, ze ty so slohom fakt problem mat nebudes...
2
dakujem kopla ma muza pri pohlade cez okno na uprsany svet. Aspon som vyuzila volnu hodinu
3
To si kedy stihla vytvorit, bracho? Ani nepovies, ked cez volnu hodinu tvoris....
Napíš svoj komentár