Bezstarostný, ničím neviazaný mladý párik, svištiaci na motorke po hlavnej ceste…Odrazu sa tento obraz stratí a nahradí ho miestnosť plná tancujúcich ľudí. Hrajú evergreeny, starí sa bavia, mladí unudene sedia na stoličkách. V dave zbadám ženu v bielych šatách, ako sa aj so ženíchom snažia tancovať na hudbu, v ktorej sa DJ očividne vyžíva. Prizriem sa bližšie-nevestou som JA!
Skvostné výjavy v mojich myšlienkach pokračujú. Vybaľujeme svadobné dary, aby sme sa mohli zabývať v novom byte. Hľadám skrinku pre sadu gýčovite pomaľovaných hrncov od starej mamy, poličku pre vyšívané uteráky od babky, ktoré tak neskutočne škrabú a vôbec nesajú vlhkosť a miesto pre ostatné „užitočné“ veci z výbavičky, ktoré už dávno vyšli z módy. Naďalej si v mysli premietam svoj manželský život, ktorý sa premieňa v rodinný. Trojičky. Kto by si mohol priať na začiatok niečo krajšie? Pri srdci ma hreje predstava nočného života, v ktorom tíšim neustále plačúce deti a počúvam hundrajúceho manžela, ktorému sa nepáči, že ho v posteli odmietam, lebo ma bolí hlava. Detičky rastú a ja sa vytešujem spolu s nimi, keď sa mi všetky tri hodia v potravinách na dlážku, kopajúc nohami a rukami, lebo vzdorujú všetkému a všetkým. Jeden sa určite bude venovať bojovému umeniu, z prostredného bude rapper, lebo mi vie vždy tak milo odpapuľovať a najmladšia bude umelkyňa-svedčí o tom rozstrihaný spodok záclony a kresby na stenách celého bytu. Milujem, keď mi decká skáču po hlave (niekedy až doslova).
Úspešne prekonávame srdcervúci nástup do školy, prvé vytrhávanie zubov pomocou nitky a dverí, až po samotnú pubertu. Tak krásne obdobie, zvlášť keď ho prežívajú moje tri deti naraz a každé iným tragickým spôsobom. V domácnosti nastane chaos, krik a hádky, jednoducho situácia na nezaplatenie. Manžel sa radšej čoraz viac zdržiava v práci. Možno má milenku, ktorá ho neodmieta kvoli prepracovanosti, mohol by ju dovliecť domov, aby mi pomohla s výberom nového gauča. Nie je predsa nič krajšie ako môj muž vyvalený na pohovke pred telkou s pivom v ruke a hľadiaci na futbal, kým ja uťahaná varím večeru, periem z diskotéky ovracané nohavice prostredného syna a od make-upu zamachlené tričká dcéry, lebo som ju nestihla naučiť ako sa správne líčiť.
Nechcem prestať so snívaním, tieto myšlienky ma nútia usmievať sa čoraz viac. Som neskonale šťastná, keď musím svoj život od základov prispôsobiť potrebám iných. Keď sa môžem vzdať všetkého, čo mám rada a vstúpiť do klubu zúfalých manželiek. Milujem, keď neviem čo s peniazmi a preto ich dávam synom, aby si mohli kúpiť cigarety, dcére na tú najkratšiu sukňu v dejinách, no a samozrejme na prípadné aukcie, keď mi polícia zaklope na dvere s informáciou, že moje dieťa sedí na záchytke.
Najviac sa teším na chvíľu, kedy s mužom ostaneme v byte sami a spoločne budeme zaháňať šok zo syndrómu prázdneho hniezda, pozeraním telenoviel.
Pri jednotlivých predstavách, ktoré mi vypaľujú zrak silnejšie než samotné slnko, som si viac než istá, že chcem mať vlastnú rodinu. Najlepšie poriadne rozvetvenú, aby mohli mňa aj s manželom, pravidelne navštevovať v domove dôchodcov, kam nás po tej všetkej preukázanej starostlivosti a ochote, na staré kolená umiestnia.
Taký rodinný život by si akiste nevedel vynachváliť žiaden z nás.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
daydreamer
3. 10.októbra 2008 22:42
ešte, že si do názvu napísala o aký žáner ide pekné a teraz nejakú pozitívnu víziu budúcnosti prosím...
Napíš svoj komentár