Soolvieza: Hecho de menos el español, I miss english, chýbajú mi spolužiaci (aka normálni ľudia)

Začal druhý semester môjho štúdia čínskej filológie (po čínsko - česko - anglicko - slovensky). Mám ešte viac zmiešané pocity ako na začiatku.
Na začiatku som sa tak trochu bála neznámeho, dúfala som, že spoznám dobrých ľudí, kamarátov, bola som šťastná, že ma prijali, bola som veľmi príjemne prekvapená z prostredia, super intrákov a fajn spolubývajúcich.
Teraz mám príjemné pocity z krásneho mesta a super intráku, som šťastná, že tu mám spolužiačku zo strednej (s ktorou na seba ale nemáme veľa času), som rada, že mi chodia perfektné spoje domov a čínština ma baví. No a...Som sklamaná z ľudí. Asi tak.

Sklamalo ma, že môj potencionálny veľmi dobrý kamarát je arogantný kokot. Moja potencionálna dobrá kamarátka je zrazu nepríjemná a falošná (sadla si, ako správna vrana, k tomu arogantnému - a to aj doslova). Drvivá väčšina ostatných spolužiakov, s ktorými som prehodila nejaké slovo, sú nerdi. Nenapadá mi vhodný slovenský ekvivalent, aj keď nerada takto používam slová.

Čakala som, že na čínštine budú tak trochu ,,divní" ľudia, ale možno som tak trochu dúfala, že sa niekde predsa len nájde niekto pre mňa.

Z môjho pohľadu, podľa môjho vkusu, som tam najkrajšia. Pre neznámych je to namyslené, moji blízki to pochopia, a to akože pri spolužiakoch zas nemám také veľké nároky. Nie žeby som bola kráľovná krásy zas, ale veľa mojich spolužiakov (a 90 percent ľudí, ktorých som stretla na filozofickej fakulte) zjavne nevykonáva základné úkony, ako umývanie vlasov, tela či čistenie zubov (alebo/a použitie žuvačky). Nikdy som sa nad takými vecami nepozastavovala, lebo som sa stretávala s ľuďmi, ktorým to pripadalo normálne. Chlapi v mojom okolí nosili vyžehlené košele a voňali. Ženy sa prikrášľovali, či už tvár alebo nechty alebo opätky alebo šaty...Hocičo. Tu je im to jedno. Nosia jedno prepotené tričko celý týždeň no a tak podobne. Ale to by nebolo také hrozné, každý má iné priority, veď nechcem byť až tak povrchná. Ich výzor sa ale odráža aj na správaní. Nerobia nič iné, len sa učia. Alebo rozprávajú o učení. Majú zvláštny humor. Sú arogantní a myslia si, že zjedli všetku múdrosť sveta. (Opakujem, že väčšina tých, s ktorými som sa rozprávala).

Ja na to proste nie som zvyknutá a čoraz viac si uvedomujem, akí super ľudia so mnou chodili na strednú. Miško, ktorý KAŽDÝ deň ocenil, že som krásna, múdra a šikovná. Maťko, ktorý ma objímal ako chlap. Aďa, ktorá so mnou chodila na kávu, na drink, všade. Baby, s ktorými som sa každý deň zasmiala. Ktoré o mne toľko vedeli a zaujímalo ich viac. Ľudia, ktorých mám úprimne rada a oni mňa. Takí, s ktorými sme sa moc nemali v láske, ale REŠPEKTOVALI sme sa. Nie, že sme sa smiali a krútili hlavou, keď tomu druhému niečo nevyšlo. Keď povedal niečo po slovensky a ja som Pražák, tak je to na hlavu. Nepodkopávali sme si nohy, lebo toto nie je súťaž.

Nie som ani bifľoš ani extra spoločenský typ. Ale urobila som všetky skúšky na prvý krát a mesiac voľna som si užívala s kamarátmi (zo strednej).
A to bola asi tá chyba. Uvedomila som si, že som takáto a nezmením sa. Aj napriek všetkému som tak šťastná.

Takže to asi zostane v (v rámci možností) v slušnej rovine s mojimi spolužiakmi a ja natrafím časom na niekoho, s kým si sadnem. Problémom ale zostáva, že sa veľa učím, celé dni a vlastne teda nestretávam nikoho iného ako ich, spolubývajúcu a rodinu.
Myslím si a dúfam ale, že v tomto krásnom veľkom meste plnom milých ľudí je určite niekto, kto je ako ja.

Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Hecho de menos el español, I miss english, chýbajú mi spolužiaci (aka normálni ľudia)

Komenty k blogu

Horúce!