Tvoje marmeládové vlasy,
ako jahodový džem.
Na tvoju svätú hlavu,
sypem môj sladký jed.

Svetlá sú zažaté.

A ty si len jeden,
jediný chlap
pri ktorom dokážem stáť.

Tvoje oči zelené
ako tváre listov.
Stojím oproti tebe
a neviem čo mám robiť...

Povedz mi všetko o všetkom.

Približuj sa ku mne krokom
ako najkrajšia
z najkrajších vrážd, ak ma máš rád...

V ústach vôňa mentolu,
klíčia ti z nich malé
kvietky posledného rozchodu.
A sladký, lepkavý jazyk...

Zavreté oči a hlasný vzdych.

Na tomto mieste cítim zhodu
a bozky prikrátke, dlhé.
Šťastné konce ako z rozprávkových kníh...

Dúfam, že ktosi tie zvonce
ukradol...
Nezazvoní žiaden z nich,
nikdy, posledný výdych...

Nešťastný vzlyk
a to je koniec.
Marmeládovým vlasom...
...nie!

Jahodovým ústam,
nie zeleným očiam.
Nie tebe, ale ostatným...

 Báseň
Komentuj
 fotka
kat  12. 3. 2009 22:25
fuuu...jak drama


skvele
 fotka
gothicpoethic  13. 3. 2009 15:19
Mám v tom príjemný chaos
Napíš svoj komentár