svet sa mi zdal krásny.
Neriešil som problémy,
aké riešim teraz.
Ked´ som bol malý,
svet za oknom sa mi málil.
No bol som šťastný,
a spokojný s tým ako som žil.
V detskom svete,
takom čistom a nevinnom.
Nevedel som ešte čo je zlo,
a čo zlé je podstatou, čo zlé je v tom.
Hoci ani teraz to neviem presne...
Poznal som len ten svet,
čo končil sa našou záhradkou.
Za ňou pole a hlavná cestá
-tá čo ma čakala, plná nebezpečenstva.
A predsa
ma to tiahlo za ňou,
za vôňou ďalekej,
neznámej diaľavy.
Aj teraz som niekde
na začiatku...
No najviac by som
sa chcel vrátiť späť.
Je to zbabelosť, viem.
Utekať pred tým,
pred čím nikdy,
nikdy neuniknem.
Chýbajú mi tie...
časy vône medu
a detského smiechu,
mojich hračiek.
Teraz ma sprevádzajú občas slzy
po ceste životom
a smiech iných,
malých, šťastných deciek.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
schizofrenik
24. 3.marca 2009 16:23
ach jo a to je ešte len štart, trate života
Napíš svoj komentár