Záblesk prvý... Ihrisko pred škôlkou, Šimon beží za mnou. Utekáme na preliezky. V hlave mi znie mamin hlas: „ Dávaj na seba pozor Matúš!“ Pani zo škôlky ako sme ju volali ma pohladí po vláskoch, že mám odkázať tatinkovi, že ešte nezaplatil šek za tento mesiac. Dospelácky prikyvujem hlavou a vrávim: „Áno, pani učiteľka.“ Do troch sekúnd mi to vyfučí z hlavy, vidím len tie preliezky. So Šimonom tam trávime všetok čas. Čas na hranie uteká ako voda, keď sme spolu a odrazu je koniec vychádzky a musíme sa vrátiť dnu na obed. Ten koniec nás zastihol akurát, keď sme si sadli na najvyššiu preliezku na ihrisku. „Budeme kamaráti navždy Matúš?“ pýta sa s nádejou Šimon. „Jasnačka“: odpovedám a o svojich slovách nemám najmenšie pochybnosti, veď to je Šimon od susedov. Mamička vraví, že sme sa kamarátili od kedy sme v tej istej nemocnici vyliezli z brušiek. „Jééj, tak to je super. Poďme dnu, pani učiteľka bude kričať.“ Zliezame, Šimon predo mnou uteká dovnútra...
Záblesk druhý: Prvý deň v škole. Sedím so Šimonom v prvej lavici a za nami sedí Klára sama. Nechcem tam byť, chcem sa radšej ísť so Šimonom hrať na lúku za babkin dom. Obaja sedíme a nevieme čo príde. Teta učiteľka rozpráva čosi o škole o písmenkách, ako sa budeme učiť ich písať a čítať. Podopieram si hlavu, chcem to vedieť, ale ešte nie dnes. Pozriem sa na Šimona a ten mi už sprisahanecky šepká „Matúš, pôjdeme potom k babke?“
Záblesk tretí: Je pred koncom ôsmej triedy. Kláru sáca do ramena Oliver z deviatky. Šimon už stojí vedľa nej:“ Dáš jej pokoj? Osopí sa na Olivera. „Ale, ale chlapček sa nám zaľúbil do tuláčky?“ uškŕňa sa Oliver. Ja už stojím na Klárinej druhej strane: „Myslím, že Ti to bolo povedané jasne, Olo,“ zvyšujem už hlas. Oliver bol kedysi tiež kamarát, potom sa rodičia rozviedli a on musí žiť s mamou a jej novým priateľom, vraj ho bíjava. Oliver sa uškrnie a zahundre: „Deti nebijem.“ Klára zahanbene skláňa hlavu, hanbí sa v akom oblečení chodí, ale jej rodičia ledva vyžijú, takže si nemôžu dovoliť jej kupovať nové oblečenie ako Oliverovi. Len potíšku zašepká: „Ďakujem chlapci.“ A už jej niet uteká do triedy na hodinu. Šimon jej chrbtu ešte venuje túžobný pohľad...
Záblesk štvrtý: Ležíme pod lesom, oheň nám tlie pri nohách. Šimon sa napcháva ešte poslednými špekačkami. „Nechápem ako dokážeš vkuse jesť a byť chudý ako kostolná myš, Šimi.“ kývam nechápavo hlavou pri pohľade na jeho napchávanie. Uškrnie sa a šibalsky odpovie: „ To víš Matis, to je genetika.“ Len pokrútim opäť hlavou a zahľadím sa do nebies. „Povedz mi kamoško, ako sme sa to my vlastne ocitli na gympku? Chápeš, že toto je posledné bezstarostné leto doma? Na ďalší rok už budeme musieť riešiť výšku, budúcnosť, skončilo bláznenie doma.“ Šimom si oblizuje prsty, premýšľa a pomaly prežúva ten posledný kúsok: „ Vieš Matúš, podľa mňa to už bude len lepšie. Pôjdeme do nejakého veľkého mesta a budú z nás veľký študovaní páni. Si predstav ako potom prídeme domov na drahých BMW-čkách, to budú všetci ešte len oči vyvaľovať.“ zasníva sa Matúš. Obaja pozeráme smerom hore, niekam do našej budúcnosti. V tom sa blízko ozvú kroky. Obaja dvihneme hlavy. Kráča k nám Klára, v kvietkovaných šatách na ramienka. V rukách nesie vodu. Usmieva sa. „Chalani keby ste sa videli, dvihli ste naraz hlavu ako nejaké psy.“ Pozrieme sa so Šimonom na seba, zavrčím na neho, on prižmúri oči a šteká. Klára si sadá medzi nás a všetci sa smejeme. Šimon ju objíme a dá jej bozk na líce.
Záblesk piaty: Slnko hrozne páli a my máme na sebe obleky. Aj klíma akosi štrajkuje.. Klára sa len smeje sedí vzadu v bielych šatách z ktorých jej vykúkajú kolená. Šimon popíja pivo a už asi hodinu krúti hlavou: „My sme to dokázali. My sme to dokázali. Pane inžiníre Matisi od dnes ma volajte pán doktor Šimon dokonalý.“ Dvihnem od volantu k nemu pobavený výraz: „Tak to snáď nie. Maximálne odo mňa dostaneš doktor Riťka!“ Klára vzadu sa už od smiechu chytá za brucho. So zhoršenou artikuláciou prenesie: „Pane doktore, pane inžiníri, slečna magistra práva, Vás týmto prosí o malililinkú cik-pauzu, lebo to pivo už v sebe dlhšie neudržím. A určite by si nechcel aby som Ti tento darček od tatinka ku štátniciam hneď aj pokrstila.“ Hľadím na ňu do spätného zrkadielka „ Za 30 minút sme doma, nevydržíš už, lebo bezínka tu nikde nebude ale pokiaľ Ti nevadí cikať za kukuricou v poli, nedbám.“ Uškrniem sa viem, že neznáša cikanie „na divoko“, ako to ona nazýva. Vidím v zrkadielku ako pokrútila ústami: „Ok vydržím.“ Šimon sa cez sedačku otáča k nej, odopína si pás a chytá ju za koleno: „Slečna nám tu potrebuje cikááááť.“ Klára sa nahlas smeje: „Šimi prestáááň, lebo sa ozaj pocikááááám.“ Šimon si ju s veľkým úsmevom doberá ďalej,“ Čerstvo pečená magistra práva a takéto vyjadrovanie?“ hrá Šimon pobúrený výraz. Vchádzam do zákruty a posledné čo vidím je červená audina...
Sivovlasý dôchodca Igor, sám v prítmí svojej obývačky, pozerá večerné správy. „Dnes krátko pred štvrtou sa zrazili dve osobné autá na ceste do Trebišova. Predbežne sa udáva, že na vine bol šofér červenej audi A6, Oliver H, ktorý nezvládol riadenie v ľavotočivej zákrute a prešiel do protismeru. V striebornej oktávii boli dvaja spolujazdci, 24 ročná Klára M. a 25 ročný Šimon S., obaja zraneniam na mieste podľahli, šofér 25 ročný Matúš K., bol v kritickom stave prevezený do nemocnice, kde sa ho stále lekári pokúšajú stabilizovať. Podľa našich zistení sa posádka v striebornej oktávii vracala zo štátnych skúšok v Bratislave....“ Igor sa zachmúri, „Určite boli všetci popítí, háveď jedna.“
So spánku ma prebudí krik. Vedľa mňa sa niečo pohlo: „Len spi ďalej Jani idem k nemu ja.“ Vstávam z postele a idem chodbou do detskej izby na druhej strane domu. „Tak čo sa deje šampión.“ Tatík, mal som zlý sen, môžeš tu so mnou trochu byť,“ prosí úpenlivo. Ľahnem si k nemu do postele a počúvam celý ten jeho zlý sen o príšerách. „Šimonko neboj sa bol to len sen.“ Keď konečne zaspí, vraciam sa k Janke do postele. Zaspatým hlasom sa ma pýta: „Čo sa stalo Matúš?“ Prikrývam sa a odpovedám: „Ale nič zlatko len mal zlý sen.“ Ľahnem si k nej, objímem ju a zaspávam s ňou v náruči len s jednou myšlienkou : „Kiež by som to isté mohol povedať aj o sebe.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár