3.časť.
„Kamil? Čo tu robíš?“ nedokázala som z prekvapenia vysúkať viac. Oči mal červené neviem čo od sĺz alebo od alkoholu. Nahodil ten jeho neodolateľný úsmev a povedal len „Ahoj.“ Vstúpil do bytu a pritisol sa na mňa celým telom a začal ma bozkávať. „Kajo,čo... to... robíš?“ snažila som sa vysúkať pomedzi bozky. „Pšt, nemysli si, že som na tú stredu zabudol. Nezabudol, najmä na to ráno ako som Ťa nenašiel vedľa v mojej posteli a predovšetkým na to akú som mal ráno na Teba chuť,“ šepkal mi do ucha a začal smerovať bozky smerom ku krku. Och moje citlivé miesto, pomyslela som si. Začala som mu bozky opätovať a obmotala som sa okolo neho nohami, veď prečo nie? Kamil bol vždy ku mne milý, vždy ma priťahoval a v rozpoložení v akom som práve bola som potrebovala presne toto, ľudské teplo. Nechcela som myslieť na včerajšok, nechcela som myslieť na zajtrajšok. Chcela som len nemyslieť. Milovali sme sa skoro celú noc.
Ráno som sa prebudila v jeho náručí. To sa mi už dlho nestalo, pomyslela som si. S Ivanom som nespávala dosť dlho pred tým, než som prišla na tie nevery, čosi mi nesedelo, až neskôr som zistila čo to bolo. Telo vedľa mňa sa pohlo. „Bré ráno kráska,“ usmial sa na mňa. „Krásne ráno,“ usmiala som sa na Kamila aj ja. Kamil sa ku mne ešte viac pritisol a objal ma silno ako sa len dalo,“ Včera si bola neuveriteľná,“ vpíjali sa mi jeho nežné slová do ucha. Vtisol mi bozk na ušný lalôčik a pomaly vstával, „Dáš si kávu?“ opýtal sa nežne. „Včera mi káva došla,“ odpovedala som a udivená milým chlapským prístupom, tak dlho nezažitým, som vstala a naťahovala som si tričko. „Kamil, čo to tu predvádzaš?, nedalo mi a opýtala som sa priamo. „Čo by som predvádzal, chcem Ti ukázať aká si výnimočná a ako si Ťa vážim,“ odpovedal zarazený Kamil.
To si robí zo mňa srandu? Alebo sa naozaj zaľúbil? „Kamil, ale vieš, že toto bol len sex? Kamarátsky sex?“ začala som opatrne. „Ale cukrík, ja viem, že si sa do mňa zaľúbila“, usmial sa na mňa uličnícky. V tom momente mi skutočne tá vysyčaná minerálka skoro zaskočila. „Zaľúbila?“ opýtala som sa a nedokázala sa nesmiať, „Kamilko môj, ja sa po mojom poslednom zaľúbení asi tak skoro nezaláskujem, tobôž či vôbec ešte niekedy.“ Nechápala som čo odo mňa čakal, veď on sám sa nedávno dostával z lásky ku Tatiane, vedel, že to nie je jednoduché. A hlavne poznal mňa. „Hm, ako myslíš, nič musím ísť domov, večer mám nočnú“, vtisol mi bozk na líce a už ho nebolo. Tak fajn, pomyslela som si, to si zaslúži sprchu, ešte nie je ani 8 hodín a ja som už stihla zlomiť srdce človeku, ktorý si to nezaslúžil a ktorému som ho v žiadnom prípade zlomiť nechcela.
Zvyšok dňa bol akýsi prirýchli. Celý deň som strávila v práci, v jednom menšom bare, kde som robila prevádzkarku, samozrejme majiteľom bol Vajco. Takže vždy, keď sa mi nechcelo do roboty stačilo mu zavolať. No robota to nikdy nebola zlá, takže tých situácií často nebolo. Najviac som bohu ďakovala, za Vajcove rozhodnutia urobiť ma prevádzkárkov. Keď tam prišla Dena a ja som jej s radosťou mne vlastnou a samozrejme nenápadne napľula do kávy. Keby krava nevedela, že Ivana trtkala, keď chodil so mnou, kašľala by som na to. Ale takto? Slinka sem, slinka tam a boli sme si vyrovnané. Z práce som utekala hodinu neskôr, keďže som musela čakať ešte na dodávateľa. Vraj nehoda. No to určite, aspoň si mal ten rúž z líca dôkladne utrieť.
Keď som prišla k Jarovi, nálada už bola v plnom prúde. Celá naša partia a pár nových ľudí, asi ako na každej poriadnej žúrke. Ešte len som vošla do dverí a Jaro s úsmevom a fľašou vodky v ruke zvolal:“ vodka?“ „Tak vodka,“ a vedela som, že o zábavu bude postarané, lebo Jaro a vodka to je kombinácia kamikaze. Dnes mi mal povedať novinku, pozitívna asi nebude. Každý sa smial, každý sa bavil, zabával. No ja som len čakala na okamih, kedy sa porozprávam s Jarinom. Vo chvíli, keď som vyšla na balkón na cigaretu, prišiel za mnou. „No ako kočka?“ pýtal sa Jaro stále s úsmevom. „Akoby bolo, v pohode, vidíš. Stále žijem. Tak čo je tá novinka o ktorej si mi písal?“ vyfúkla som na neho dym. Zapálil si, dlho ťahal a na rovinu to vysypal: „Budem tatko.“ V tej chvíli mi vypadla cigareta z ruky. „To ako fakt? Ako kámo veď to je super! A je, že aká katastrofálna správa. Ty blázon si ma vystrašil.“ V tej chvíli mu po prvý krát zmizol úsmev z tváre, „Ajka, ale to nie je všetko. Ja som nabúchal Denu!“
Akosi som sa nedokázala zmôcť na slovo, „Denu?“, vyhŕklo po chvíli zo mňa. „To si zo mňa robíš srandu? Pre Krista Ty si s ňou spával? Veď ona je zasnúbená s Majom. Jebávala s Ivanom a teraz aj Ty? Čo má ona magickú vagínu či čo?!“ „Tak už vieš prečo vodka. Stalo sa to len pár krát, ani si to poriadne nepamätám. A to beriem Maja ako môjho brata, chápeš? Ja som úplná socka. Dena tvrdí, že si porátala dni a, že vtedy spala len so mnou.“ Dofajčil cigaretu a zahasil ju o zábradlie. „Ach kurva, čo teraz? Tvrdí, že ak jej nezaplatím, všetko vyzvoní Majovi,“ chytil sa Jaro za hlavu. Vyfúkla som zvyšok nikotínu a objala Jara: „Neboj to bude ok, hlavne sa nenechaj vydierať. Počkaj si na výsledky otcovstva, povedz jej, že bez nich nedáš na decko ani cent. A prinajhoršom to povieš Majovi. Aj keď podľa mňa Ti neuverí.“ Našu debatu náhle prerušila Klára, že Jarovi zvoní mobil. Pobudla som ešte chvíľu na balkóne nadýchla sa čerstvého vzduchu. Vošla dovnútra dopila vodku vo svojom pohári, zakývala som všetkým na dobrú noc a s výhovorkou o rannej práci som odišla domov. Akosi som sa necítila na spoločnosť a na úsmevy. Ako som kráčala opustenom ulicou premýšľala som len o jednom. Aký je ten život kurva komplikovaný!
Časť.4.
„Tak chváľ sa Kaji ako bolo na služobke?“, vyfúkla som otázku spolu s dymom. Bolo teplé popoludnie, sedeli sme s Kajou a Majou u mňa na balkóne grilovali malé páročky na malom grile, fajčili cigarety a bolo nám dobre.
„Dobre bolo“, usmiala sa Kaja. „Ahahaaa niekoho si stretla,“ vyrovnala som sa rýchlo na stoličke. Kaja koketne prehodila nohu cez nohu, „Áno stretla. Bol to Američan, ale francúzsku minimálne bozkami nezostal nič dlžný. Povedala som mu, že sa volám Jane, dala som mu nesprávne číslo . Po troch dňoch a nociach plných sexu, som proste odišla na lietadlo a viac sa s ním už neuvidím.“
„Čože? Prečo?“ okamžite vyrútila Majka, „nepáčil sa Ti?“ „Ale páčil, čo by nie. Veľmi. Bol milý, galantný. Ibaže ja aktuálne nemám čas na vzťah. Robiť kompromisy, cestovať sa ním, potom on za mnou. Nikde by to neviedlo,“ povedala a napila sa z vína. Majka sa s vygulenámi očami pozrela na mňa : „To jej nič k tomu nepovieš?“ „Ohoho, čo by som jej ja k tomu mala povedať? To je jej život, jej rozhodnutie.“
„Ale veď Ty si bola vždy tá romantička, optimistka!“ už sa postavila Majka.
„No kámoška, bola som, ale už nie som. Všetci sú aj tak kokoti, jeden väčší, jeden menší. Ale každý to má v sebe. Je to ako ich identifikačný kód. My sme zase naivky. Možno Adam je iný, ale to je asi len výnimka potvrdzujúca toto pravidlo. A neotváraj ústa. Na tému láska, pán božský a osud sa odmietam baviť.“ V tej chvíli Majka zavrela ústa, vedela, že aktuálne sa so mnou týmto smerom nevyháda. Tak sa zvrtla na päte a pootáčala klobásky.
Kaja sa usmiala. Pozrela na mňa, na Majku a povedala:“ Načo mi kočky chlapa, keď mám Vás dve?“
***
Ako ľudské srdce smiešne pracuje. Keď už čakáte, že ste o neho prišli rozbúcha sa ako o život. To som zažila ja. Niečo ako druhú pubertu. Málo kto to vedel. Jedine baby to možno tušili. Že nie vždy úsmev, je úsmev. Zažívala som v 25-ke pubertu. Druhú. Teda vlastne prvú. Keďže tú svoju som si presedela s Ivanom pri telke.
A tak moje srdce začalo biť. Biť o prežitie. Začalo sa zotavovať pomaly postupne. Z chlapa, z Ivana, z mojej životnej lásky. Z človeka, ktorému som chcela venovať svoj život na striebornom podnose. So všetkým, bez obmedzení, bez uličky záchrany. Príliš neskoro som si uvedomila aká naivná a slepá som bola. Ale veď čo by to bola za láska, keby vďaka nej človek trochu neoslepol. Bolo veľa večerov v bolesti pri víne, pri cigarete, v posteli, na balkóne... Keď som nedokázala pochopiť, kde zmizla láska. Kde zmizli jeho bozky a jeho pohľady priamo do očí, priamo do srdca. Ale to napriek všetkému zakrpatelo. Stiahlo sa do ulity, ktorú som mu dovolila si urobiť.
***
„Maminka, koľko krát Ti mám vysvetľovať, že ma ten obed mrzí. No jednoducho s Ivom už spolu nie sme a nechcem sa viac na túto tému baviť!“ , už som kričala. Asi 20 minút som sa mame snažila vysvetliť, že žiadna svadba nebude. A ako som tak počúvala ako mi krvopotne vysvetľuje, že Ivan ma ľúbi, bolo mi jasné, že aj bezvýsledne.
„Vieš čo idem k Tomikovi, zavolám Ti neskôr.“
Bola sobota doobedu a Tomáš mal ešte nejaké vybavovačky v meste, tak som išla strážiť ochechule.
„No ahojte krásavice“ zvolala som akonáhle mi Tomik otvoril. „Ahoj Ajka, Ty si k nám prišla? Jéj to je super! Poď niečo Ti ukážeme.“ A už ma obe ťahali za ruky do izby. Len som stihla cez plece povedať Tominovi: „Len utekaj, ja mám dnes voľno.“
„Neboj nebudem dlho, ľúbim Vás krásky,“ a s úsmevom odišiel.
„Pozri, pozri! Toto nám kúpil tatino.“ A ukazovali mi prekrásne ružové aktovky. „S nimi pôjdeme v septembri do školy!“ Hrdo vyhlásila Danka. „Jéj, tie sú super. Už sa tešíte do školy?“
„Nó, veľmi,“ usmievala sa aj Janka. Nasledujúcu hodinu som im ukazovala ako sa píšu písmena. Skoro celú abecedu sme prešli. Chceli vedieť všetko. Neviem po kom mali tú zvedavosť. Ja s Tomášom sme taký nikdy neboli. Možno to majú po Kristíne. Ako som tak sedela a pozorovala som ako sa predbiehajú ktorá napíše krajšie R, priala som si aby ich mohla vidieť. Bola by na nich pyšná. Život naozaj nie je spravodlivý.
„Baby, mám nápad. Nejdeme k vode? Máte plavky? Veď je vonku teplo! Hm?“. Ten krik ma úprimne zaskočil. „Áno, áno, áno! Idemeeee!“ rozbehli sa ku mne obe a uštedrili mi zásah do brucha ako ma silno objali. Tak sme sa nachystali. Tomik im kúpil krásne červené plavky s guličkami. A nafukovacie kolesá s kačermi. Po ceste sme sa zastavili ešte u mňa na byte a odtiaľ sme išli rovno na kúpalisko. Celou cestou sme si spievali všetky hity v rádiu, klíma bežala na plno, dievčatám nadskakovali copíky a ja som sa po dlhej dobe cítila úprimne dobre. Bez hraného úsmevu, bez mrzutých myšlienok. Detský svet bude vždy ten najkrajší. Na kúpalisku už bolo plno ľudí. Postavili sme si veľký slnečník do piesku, dofúkali kolesá a s hrmotom leteli do vody. Ja som sa skôr len ovlažila a rozhodla radšej pre opaľovanie. Danka s Jankou zatiaľ šantili vo vode. Sadla som si na deku, zapálila si cigaretu a sledovala ich z brehu a vždy keď sa posunuli priďaleko upozornila ich nato. Vedela som, že plávanie u nich Tomik nezanedbal, no istota je istota.
Odrazu som pocítila kvapky vody na chrbte. Otočila som tvár k slnku a uvidela ho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár