V živote to tak býva....raz si hore....raz si dole...Aspoň sa to tak vraví vo všetkých tých filmoch, seriáloch alebo knihách. Ja som momentálne dole. Ale stúpam, aj keď kráčam po veľmi klzkom a strmom kopci. No raz sa dostanem na vrchol. Včera som však bola úplne v priepasti.



A čo som v tej priepasti robila???

Jednoducho som šla do kúpelne, vzala som z poličky otcovu žiletku...

Prešla som pár metrov a napísala niečo na kúsok papiera s venovaním pre mamu, ocka a brata....
No v tej priepasti to akosi nešlo....nedokázala som to skončiť, aj keď som veľmi túžila...len som plakala. Ako malé dieťa. Mala som chuť kričať, niekam utiecť, no nemohla som.



Držala ma zodpovednosť za mojich najbližších...Predstava ich smútku kvôli mojim problémom ma odradila. Stále som slabá a nevládzem žiť...len tak jestvujem....bez akéhokoľvek vnímania a zmyslov. Nič ma neteší...respektíve neteší ma nič ozajstné. Mením sa na kameň alebo sa len roztápam?



Dnes otec náhodou našiel ten včerajší list....nasledoval obed s mamou, nákupy a pri tom neustále vysvetľovanie, že to prečo som niečo také napísala vôbec nie je dôvod vziať si vraj to najcennejšie- život. Ja to chápem...škola je to posledné, čo by malo byť dôvodom prejsť na druhú stranu.



Ale viete ako ťažko sa pozerá na svoj vlastnú neschopnosť???


Snáď raz budem na vrchole toho kopca a mňa budu ožarovať iba teplé lúče hrejivého slnka a na tvári bude ozajstný nefalšovaný úsmev.


Môj život zatiaľ nezvládam. Toľko otázok a odpovedí, ktorých odpoveď je známa no príliš komplikovaná. Nevyznám sa v sebe...o to horšie v iných....mám pocit samoty a prázdnoty, môj život neobkolesuje nebo. Okolo mňa je iba povrchný svet a ja som ho chcela včera konečne zničiť.


Ale tuším, že budem proti nemu bojovať. A to robím pre tých pár ľudí, ktorí by asi neprehltli, ak by som to vzdala.

 Denník
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
dinqa  15. 4. 2008 16:15
hm.myslim ze je fajn, ze si sa rozhodla ostat to. a myslim ze je to jeden z prvych a najvacsich krokov nahor..zvladnut absolutne dno. teraz uz len ist dalej a dalej. aby luce slnka dlho necakali tak drzim palce
2 
fotka
metanefridia  15. 4. 2008 16:39
uz len to, ze si uvedomujes, ze tvoj vlastny zivot ovplyvnuje zivoty inych, a ze napriek vlastnemu presvedceniu si ostala dokazuje, ze si silna. Ostala si, co mnohi nedokazali, podla mna je niekedy ovela tazsie zit ako prejst na "druhu stranu" a mnohi si na tvojom mieste neuvedomili, kolkym ludom znicia zivot svojim cinom. Verim, ze raz budes dakovat bohu alebo komukolvek inemu, ze si ostala ved cely zivot mas pred sebou. A skola? To naozaj nie je dovod, aj ked ja neuznavam ziadne dovody.. Ved vyska nas este len caka, POTOM si az budeme trhat vlasy
3 
fotka
arnelinka  15. 4. 2008 16:51
Tú cestu som pre teba prednedávnom šľapala ja sama



Teraz si na rade ty.



Tvoja samovražda by ti nepriniesla žiadnu úľavu, keď si niekto zoberie život, dostáva sa do hroznej dimenzie, kde už sám si nechce ubližovať, ale ostatní mu chcú brať všetko. Tak tam cesta nesmeruje.



PS - Jediné a najdôležitejšie pozitívum je - keď si na dne priepas
4 
fotka
arnelinka  15. 4. 2008 16:51
PS - Jediné a najdôležitejšie pozitívum je - keď si na dne priepasti, už hlbšie klesnúť nemôžeš..bude iba lepšie
5 
fotka
iwka1705  15. 4. 2008 21:03
uz len to ze si to nakoniec nespravila kvoli inym je akoby si bola o schod hore teraz uz musis byt len silna aj nadalej, a bojovat ver ze vzdy sa najde dovod preco zit
6 
fotka
n1kto  28. 5. 2008 16:53
Ak ma clovek pravo na zivot, mal by mat pravo na smrt. Lenze nas zivot je voda, pohnem rukou pod hladinou, nase ciny ovplyvnia okolie, ako voda, zavlni sa, a rozviri.

Kazdy ti povje: nerob to, ale ked sa ho opytas preco, povje ti klise: la vie est belle...

Avsak co je najvtipnejsie - povedzte tjeto mudre dristy cloveku na dne... Bude vas pocuvat?
Napíš svoj komentár