Kto je to vlastne kresťan? „Podľa kresťanskej teológie je kresťan každý, kto bez ohľadu na svoju cirkevnú príslušnosť, rasu, vek či pohlavie, verí v Ježiša Krista ako Božieho Syna, prijíma jeho smrť na kríži ako zástupnú obeť za svoje hriechy a stavia si ho pred seba ako vzor svojho života. Kresťan patrí do spoločenstva rovnako veriacich, ktoré sa nazýva Cirkev. Vonkajším znakom príslušnosti k Cirkvi je krst. Hlavou Cirkvi je podľa kresťanskej teológie zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus. Kresťan dúfa v posmrtný život v Nebeskom kráľovstve, v spoločenstve Boha Otca, Ježiša Krista, ostatných kresťanov, Božích anjelov a svätých.“
Z tejto charakteristiky vyplýva, že kto verí v Ježiša Krista ako Božieho Syna, je automaticky súčasťou Cirkvi. Je síce pravda že podľa svätého písma Cirkev založil Ježiš, ale nie v takej podobe, v akej existuje v súčasnosti na väčšine miestach. Najviac zarážajúci na tom je však fakt, akí ľudia sa pokladajú za členov Cirkvi. U väčšine z nich patrí starý známy výrok „vodu káže, víno pije“. Ako príklad na úvod spomeniem všeobecne známe „babky kresťanky“, ktoré chodia do kostola na omše nielen kvôli Pánovi, ale aby dobre popozerali kto má čo oblečené, kto sa nakrivo prežehnáva, kto sa zabudol ráno očesať, aby mali potom vonku o čom rozprávať a ohovárať.
Ja som v mojom živote spoznal veľa ľudí, mám veľa kamarátov, a tu ďalej porovnám moje vlastné skúsenosti s ľudmi, ktorí chodia pravidelne do kostola a pokladajú sa za členov Cirkvi (nazvime ich Veriaci) s ľudmi, ktorí sú buď ateisti alebo niečo v polovici (nazvime ich Neveriaci).
Začnem od čias základnej školy. Väčšina z vás sa určite stretla so šikanovaním či už na vlastnej koži alebo videla šikanovanie na druhých spolužiakoch, prípadne ste boli vy, čo ste šikanovali. A čo si myslíte kto šikanoval? Že neveriaci? Veľký omyl! Boli to tí, čo každú nedeľu vchádzali do kostola medzi prvými a vychádzali medzi poslednými.
V tomto období sa začala moja príprava na sviatosť birmovania. Tu niekde sa začali rodiť moje pochybnosti o dôveryhodnosti Cirkvi. Mali sme v skupine zopár ľudí, ktorí patrili medzi najväčších grázlov školy, pravidelne vynechávali povinné stretnutia, neslušne sa správali na stretnutiach a podobné veci, pričom nikto z kompetentných si z toho nič nerobil, vždycky im to prešlo. No na druhej strane, ja keď som vynechal nejakú povinnú účasť zo závažných dôvodov, napríklad kvôli chorobe, vždy mi bolo pohrozené vylúčením a nepripustením k sviatosti birmovania. Príčina bola jasná. Kto mal peniaze, mohol si takéto správanie dovoliť. A tu sa dostávam k ďalšiemu prúseru Cirkvi. Učia žiť v duchovnom bohatstve a v materiálnej chudobe, no samá Cirkev má také majetky, že sa môže kľudne porovnávať aj s najbohatšími mužmi sveta. Ako príklad uvediem duchovných hodnostárov, ktorí sa rozvážajú na drahých autách a bývajú v miliónových domoch.
Mať veľa priateľov je dobrá vec, no o to väčšie riziko že vás niektorí z nich zradí, podrazí alebo vám bude hádzať pod nohy polená. Takýchto prípadov som zažil veľa, väčšinou to boli Veriaci. A kto mi pomohol keď som to najviac potreboval? Odpoveď je Neveriaci.
Veľa Veriacich s ktorými som v kontakte mi neústavne rozpráva o všelijakých spoločenstvách mladých ľudí, kde sa modlia k Bohu, zabávajú, a vraj sa majú dobre. No ešte nikto z nich ma do žiadneho nepozval na rozdiel od Neveriacich, ktorí keď rozprávajú o rôznych diskotékach, športových podujatiach, partiách a podobne, ma väčšinou aj medzi seba zo slušnosti pozvú, hoci aj keď dopredu vedia že na také veci nie som.
Tu som uviedol zopár príkladov s ktorých jasne vyplýva, že ak chcem veriť v Boha, tak to treba spraviť tak, že sa nezačlením do nijakej organizácie, je totiž väčšie riziko že sa zmením skôr k horšiemu ako k lepšiemu.
Na záver mojej úvahy chcem dodať len to, že týmto článkom nechcem nikoho uraziť, na nikoho útočiť, ani nikoho o ničom presviedčať. Išlo mi len o vyjadrenie mojich myšlienok a skúseností. Je len a len na vás aký názor si vytvoríte na túto úvahu.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tenario
31. 1.januára 2009 23:57
Cirkev je najvacsia mafia toto sveta
2
...scasti mas prawdu ale mylis sa v jednej podstatnej veci...ak by ti veriaci ktorich si spominal boli naozaj veriacimi(t.j.-brali si za priklad jezisa) neboli by robili take konoviny...tkze z toho vyplyva ze v skutocnosti vericimi neboli...a ti neveriaci boli bud nuveritelne pokrytecky alebo v nich bol zarodok viery...lebo nasledovanie krista neni len o kostoloch a poboznostiach ale aj o laske k bliznemu...teda hlavne o laske k bliznemu
Napíš svoj komentár