tak pre zaciatok... toto tu vzniklo vcera okolo polnoci ani neviem akym zahadnym sposobom... pisane na obale z cokolady prosim, berte ohlad na to ze som basen pisala druhy krat v zivote...
Spočiatku len náplasť,
no neskôr ešte väčšia bolesť,
niečo, čomu sa hovorí zájeb,
by nemalo ďalej bolieť.
No pýtal sa niekto:
Bojíš sa? Chceš? Budeš trpieť? kôli nemu?
Ani zmienka o tom, že to nechce zmenu.
Nuž, bolo krásne,
tvoje oči hovorili jasne,
no akonáhle slová zasiahli,
pochovali to, čo dotyky zasiali.
Nik, nik okrem mňa,
nevie, že dokážeš ísť až do dna,
že dokážeš byť fajn, ba aj ľúbiť,
len nebyť sklamaný a prestať blúdiť.
Byť zranený- viem, to nie je tvoja doména,
no tvoje slová zasiahli mi do temna.
Tam, kde je moja duša uložená,
tam, kde teraz ticho leží nalomená...
Samozrejme, na začiatok fráza o tom, že je to druhá báseň v živote. na tom nezáleží... veľa ľudí má pocit, že svoje "prvotiny" by mali držať v tajnosti, že sú zlé, nehodné zverejňovania a podobne. Nesúhlasím s takými názormi. Práve tie prvé verše ktoréhokoľvek človeka, ktorý má ten dar myšlienky do veršov skladať, hoc sa väčšinou venujú zhruba rovnakým alebo podobným témam (nakoľko každý začína pociťovať túžbu vyjadriť svoje pocity (a umelecké vyjadrenia ú pre to vždy najvhodnejšie) v približne rovnakom veku), považujem za najhodnotnejšie a najvýpovednejšie.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
len poslednú strofu si trocha pokazila tou rýmovačkou
inak faaajn