Ale keď... Cítim sa tu akosi sama a deprimovaná. Tak píšem. Možno je to tým, že dnes je výročie. Druhé. Možno je to tým, že mi chýba. I On. Complicated. Ale za dva roky som si už zvykla. Skôr mi chýbaš ty... jeden z mojich osudových chlapov. Ty čo tieto riadky (dúfam) čítaš.(áno Ty)
Kde začať. Zmenila som sa... veľmi. Odkedy som si tu naposledy vylievala dušu, veľmi. Stále sa mením... A asi k lepšiemu. Som odolnejšia, myslím pozitívnejšie, už ma tie zle veci lámu ťažšie...
Chcem sa vrátiť do tej izby a cítiť tú vôňu. Mám ju v sebe zafixovanú doteraz. Možno aj kvôli tomu, že mám doteraz v posteli to tričko a kraťasky... Pomaly jediný dôkaz tvojej existencie. Tvoja vôňa na mojom oblečení... it nearly always makes me cry. Damn it...
Nechcem rozoberať teba. pretože ty... si len vrchol ľadovca. Mením sa... a to ako sa mením sa potom odráža na mojom správaní k tebe. Takže treba začať od koreňa...
je mi na nič. Len tak btw. Ai to vyznie dosť egoisticky a materialisticky... Ale ešte aj tú jedinú vec, čo mi mama kupovala sama... netrafila sa do mojej vône. Pritom mam rada len tú jedinú... A ešte ma sestra zjebe že čo mi vadí... Lenže to je.. niečo iné... Svedčí to o tom.. Ako ma mama pozná... Ako jej na mne záleží... Asi nesúhlasíte. Nevadí.
Každopádne ... jeden z tisíc dôvodov, prečo tieto Vianoce stáli za hovno. Nemám rada, keď sa na Vianoce kričí u nás doma ešte viac, sme na seba ešte hnusnejší ako obyčajne, a na mňa sa pozerá jak na zločinca keď sa správam ako obyčajne.. milujem túto vianočnú frašku. kriste. Keď vidím tú atmosféru mám chuť vypadnúť. Takže šťastné a veselé...
Odkedy pred dvoma rokmi umrel, nenávidím Vianoce. Je to pre mňa len čas, kedy sa zrazu každý stará o každého, každý sa prirodzene usmieva a každý sa má zrazu s každým rád.. toto nemôžem vystáť.. a plus každú minútu tŕpnem kedy niekto zavolá, že sa zas niečo stalo. Prosto nádhera. keby som sa aspoň vyspala... Ale čosi!
Kriste. Niekedy(práve teraz) mám pocit, že rozprávať sa sama so sebou by bolo ďaleko účinnejšie ako s tebou... Lebo... Krsta boha. Jo. Madagaskar. Neznášam Madagaskar odkedy bol predo mnou uprednostnený.
Úplne najepickejšie je, že keď potrebuje človek motiváciu, nádej, keď už nevládze, tak dostane kokot... a potom že .. bojuj... Vydrž... ľúb. A čo keď to už nezvládnem? Budeš mi ot dávať za vinu? Nech sa páči! predýcham. Prežila som, keď pán XY v návale absencie mužského ega rozšíril o men také veci, že pol roka celý prvý a druhý ročník riešil aká som kurva... a to sa ku mne dostal olen čírou náhodou... tak prežijem aj jednu nevydarenú lásku. konieckoncov tých už bolo tiež na tisíc...
Boha cítim sa tak hlúpo a ponižujúco. Vlastne áno, jasa tu rozprávam sama so sebou.. ale cítim, že toto mi chýbalo. Budem kľudnejšia. Snáď...
A čo je zajtra? Omša za starkého! Keby o to mstarký vedel, ... ten mal taký vzťah ku kostolu ais jak čert k svätenej vode. Ale nik sa neopováži niečo starkej povedať... Jo! sa bojím aby so mtam nevybuchla a nevynadala každému zarytému katolíkovi, ktorého tam uvidím... Ale každopádne mám na to chuť. Sorry ale mňa by to tak potešilo...
Koľko trvá Madagaskar? Žeby už sa pak o mňa niekto začal zaujímať? Aako v pohode ale keby sme aspoň neriešili také po dôležitejšie veci... však v pohode... Ja na toho silvestra neprídem. Na čo...
Inak dnes to bol dosť fail deň. x hodín počúvať starecké reči a potom icq okno konverzácií s 8 ľuďmi z toho 7 mužského pohlavia... a každý jeden nejakým spôsobom so mnou sexuálne prepojený Pár bývalých, pár kedysi chcených, a pár.. proste kamarátov
Ale takéto konverzácie mi chýbali/chýbajú. O počke orgazmov... O technikách... O vzťahoch i ľuďoch čo zmenili naše životy a správanie.. o tom na čo máme chuť... o... všeličom teda baví ma to. Tieto konverzácie ma bavie. Moja úchylka
Mňa jebne. Počujem z obývačky Poštu pre teba. O láske na diaľku. Vidia sa raz za 2-3 mesiace... Akutát tam chalan vysvetľuje, že keď chú obe strany, ide to. je to ťažké, no ide to... Dodalo mi to silu. Ssilu bojovať. Nekazte mi ilúzie poprosím vás. Už sa nepozerám do budúcnosti a je mi tak lepšie.
Btw, Peťo? Ľúbim ťa. Aj keď teraz k tebe pociťujem takú nechuť... také opovrhovanie... že nie som schopná pvoedať ti, že mi to vydrží.
(ako... nie je super to tu verejne riešiť ale máš smolu, niesi tu.)
Ešte tisíc vecí je tu na nič. Ale nie. už len pár... A už ma to až tak neptrápi.Len som to potrebovala zo seba dostať a zahnať ten nával samoty a nepotrebnosti. idem pokračovať v úchylných konverzáciach... dnes som sa dozvedela toľko nového.. dokonca aj to komu v´dačím za to ,že vyprával na počkanie príbehy o tom, aká som JA kurva... Milé
Ty kokot pojebaný, stretnem ťa 10. v škole a ručím ti za to, že minimálne ti čo to poviem... kokot malý skurvený. tak milo a nevinne pôsobiaci výrastok. OCH!
ty tak máš právo riešiť či som alebo niesom kurva... Už len ty. V pohode. Mám sa rada za to, že viem veci riešiť s ľudmi na rovinu.. ale ty ma za to mať rád nebudeš
Ešte niečo som zabudla? Snáď nie. Možno to, že mi trhá srdce keď vidím, aký má sestra ideálny vzťah. je to dosť na nič vidieť to a myslieť na teba a na tých pár matných spomienok...
TY, ktorého momentálne neznášam, ľúbim ťa. neviem koľko ešte budem, ale práve teraz ťa ľúbim, ta ksi toho váž.
ČA!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
horsiq
28. 12.decembra 2010 18:28
Zlatinó Si dokonalá a prepáč mrzí ma že som zdrhol na ten Madagaskar Zlatko prepáč prosím. A štve ma trochu že o takých "veciach" nediskutuješ so mnou
Napíš svoj komentár