Dcéra sa vydala do fujavice zháňať jahody, blúdila betónovou džungľou zaviatou v snehu, ale keď jahody nezohnala ani v Tescu, ani v Kauflande, ocitla sa na kraji mesta, tam, kde začínal hustý les. Vošla doň a kráčala dobrú hodinu v studenom mraze po vyšľapanom chodníčku. Snehu stále pribúdalo, obloha pomaly tmavla a začali sa na ňu už pomaly vešať prvé hviezdy. Kráčala ďalšiu hodinu, keď v diaľke zbadale slabé svetielko. Vybrala sa za tým svetlom.
Keď sa o ďalšiu hodinu dostala k nemu bližšie, zbadala na čistinke horieť veľkú vatru, všade kopu dymu a pri ohni sedelo v kruhu dvanásť zarastených chlapíkov. „Dvanásti mesiačikovia“ , pomyslela si dievčina, „tí mi jahody určite zoženú.“ Podišla bližšie k ohňu, medzi mužmi to zašumelo. Až teraz si všimla, že ten, čo sedí na najvyššom pníku, nedrží v ruke ľadové žezlo, ale litrovú fľašu vodky, a že dym na čistinke nepochádza z vatry, ale z jointu, ktorý koluje v kruhu z ruky do ruky. S každým si podala ruku, zoznámila sa a pobozkala. Volali sa Janči, Ferči, Marcel, Arpád, Majo, Justín, Július, Augustín, Sebastián, Otakar, Norbert a Dezider. Chlapíci to boli mužní a fešní, dievčaťu hneď napadlo, že okrem jahôd pre macochu by tu mohlo nájsť aj to, o čom tak v poslednom čase veľmi snívalo. Lásku. Ako tam tak nehybne stála a žiar z ohňa osvetľoval jej krásne črty tváre, všetci muži sa do nej na prvý pohľad zamilovali. A ona do nich. Povedala im, čo ju k nim doviedlo, ako márne hľadá čerstvé jahody pre zlú macochu. Dali jej potiahnuť z jointa i z fľašky. Všetci boli veľmi milí, veselí a zhovorčiví. Nevedela sa rozhodnúť len pre jedného z nich, tak sa dohodli, že s každým vyskúša žiť jeden mesiac.
Tak prešiel celý rok. Keď nadišiel deň, kedy mala vyrieknuť meno jej vyvoleného, ráno vstala pre jedného z nich pevne rozhodnutá. Vošla na zasneženú čistinku, ale miesto vatry tam len pahreba tlela, okolo nej stálo dvanásť opustených pníkov a na každom z nich položených kilo jahôd. Všimla si len v snehu stopy pneumatík od dvanástich motoriek vedúce na všetky strany. Prekvapené dievča v tom tichu len nechápavo do prázdna hľadelo. Malo síce kopu čerstvých jahôd, ale šťastné nebolo. So smútkom v srdci a so slzami v očiach sa pobralo domov. A cestou jej došlo, že život nie je rozprávka.
Blog
Komentuj
19 komentov k blogu
2
@johnysheek
niektoré mladé dievčatá ale mylne podliehajú dojmu, že život je rozprávka. môže byť, ale väčšinou nie je! A určite nie bez väčšej námahy a nejakej obetavosti.
niektoré mladé dievčatá ale mylne podliehajú dojmu, že život je rozprávka. môže byť, ale väčšinou nie je! A určite nie bez väčšej námahy a nejakej obetavosti.
4
Chcel som dať päť *, ale asi som to *osral. Pardon. Vyzývam ťa, ohodnoť sa ešte raz namiesto mňa akože.
6
@stage opakujem ze kazdy clovek si je strojcom vlastneho stastia.. vyplynuc z pribehu.. stacilo o den skor
inymi slovami.. ludia prilis dlho cakaju ci natahuju strunu a potom sa cuduju ze nestihnu ci sa struna pretrhne..
ale ano bez namahy a obetavosti/obety to nejde.. /a dalsich veci/
inymi slovami.. ludia prilis dlho cakaju ci natahuju strunu a potom sa cuduju ze nestihnu ci sa struna pretrhne..
ale ano bez namahy a obetavosti/obety to nejde.. /a dalsich veci/
10
No moje nervy! A o akú?! - veď všetko čo chcela, dostala. Mala kopu jahôd, kopu lásky (12!), chlastu a zážitkov...
A že nebola šťastná? No, ale veď kto by šťastie hľadal v obchode s topánkami... Pri dvanástom páre si už nemala šancu spomenúť ako "sedeli" tie prvé..
Keď tak nad tým dumám - či ona to šťastie vôbec hľadala a nie iba jahody a to ostatné sa jaksi ponúkalo vzájomne aj samo...
Už sa teším na II. pokračovanie rozprávky o 12 mesiačikoch, kedy Marušku tá sprostaňa pre zmenu vyženie po oringle a pri vatre zvrchovanosti bude zasadať partia 12-tich - pre zmenu vojenských výsadkárov, ktorých práve vyruší pri krvopotnom vyhľadávaní koordinátov na výpočet súradníc miesta, na ktorom ich znenazdania vysadili a ktorí opäť ochotne ponúknu svoju obligátnu 30 dňovku na próbu pri jej neskonale serióznom hľadaní "lásky" a životného šťastia....
A že nebola šťastná? No, ale veď kto by šťastie hľadal v obchode s topánkami... Pri dvanástom páre si už nemala šancu spomenúť ako "sedeli" tie prvé..
Keď tak nad tým dumám - či ona to šťastie vôbec hľadala a nie iba jahody a to ostatné sa jaksi ponúkalo vzájomne aj samo...
Už sa teším na II. pokračovanie rozprávky o 12 mesiačikoch, kedy Marušku tá sprostaňa pre zmenu vyženie po oringle a pri vatre zvrchovanosti bude zasadať partia 12-tich - pre zmenu vojenských výsadkárov, ktorých práve vyruší pri krvopotnom vyhľadávaní koordinátov na výpočet súradníc miesta, na ktorom ich znenazdania vysadili a ktorí opäť ochotne ponúknu svoju obligátnu 30 dňovku na próbu pri jej neskonale serióznom hľadaní "lásky" a životného šťastia....
11
@manajas prečo by nemohla hľadať jahody a nájsť šťastie v šťastnom vzťahu?
btw. a nezobrala si to príliš vážne? to chce nadhľad...
btw. a nezobrala si to príliš vážne? to chce nadhľad...
12
Mohla, mohla, mohla, moh...
Dokonca má na to právo a to ostatné je ešte aj logické (nájsť v šťastnom vzťahu šťastie) DDD
Mňa skôr zaujala myšlienka hľadania hĺbky v plytčine.. a potom so smútkom v srdci a slzami v očiach hrdinke "dôjde", že život dáko nie je rozprávka...
Nie, tento príspevok naozaj chce nadhľad - je príliš zo života, kedy láska a láska sú dvoma spôsobmi chápané pojmy splietajúce sa dokopy ako hrušky s jablkami a nepomôže veru ani rozprávka o Maruške či Popoluške, aby dáko po lopate "oddelila" lásku od lásky a vysvetlila, že na skutočnú lásku nestačí len jej hononymum...
Dokonca má na to právo a to ostatné je ešte aj logické (nájsť v šťastnom vzťahu šťastie) DDD
Mňa skôr zaujala myšlienka hľadania hĺbky v plytčine.. a potom so smútkom v srdci a slzami v očiach hrdinke "dôjde", že život dáko nie je rozprávka...
Nie, tento príspevok naozaj chce nadhľad - je príliš zo života, kedy láska a láska sú dvoma spôsobmi chápané pojmy splietajúce sa dokopy ako hrušky s jablkami a nepomôže veru ani rozprávka o Maruške či Popoluške, aby dáko po lopate "oddelila" lásku od lásky a vysvetlila, že na skutočnú lásku nestačí len jej hononymum...
13
@manajas Považuješ snáď vopred 12 chlapíkov na motorkách za plytčinu bez toho aby si ich bližšie spoznala? Nie, je to hlavne o tom, že to dievča hľadalo šťastie, bolo príliš nerozhodné, v tom pravom okamihu zaváhalo a prišlo tak o možno životnú šancu. Proste, toľko preberalo až prebralo. Nie je dôležité, kde hľadalo, prečo hľadalo a ako hľadalo....
14
Nie, nepovažujem. Nejde ani tak o nich ako o posudzovanie jej prístupu k hľadaniu šťastia.
A áno, bude to aj o tom ako prebralo, keď toľko hľadalo...
A preto je z môjho pohľadu dôležité kde, prečo a ako hľadalo. Ak napr. túžim po kvalitnom vzťahu, nehľadám medzi chlapmi, ktorí ma opreteky ponúkajú jointom a fľašou. Nevrhám sa do "spolužitia na skúšku" so všetkým, čo patrí ku zrelému vzťahu. Nehrám sa na zrelý vzťah mesiac čo mesiac vždy s iným mužom. Neporovnávam. Myslím, že kopec kočiek by si ušanovalo slzy, keby k tomu pristupovalo nie podľa "módy" meniacej sa s dobou, ale aj s troškou rozumu, troškou morálky, troškou etiky.... blabla! Ak niekto sa teší, že vstúpi do pekného, seriózneho vzťahu ako "vyšúchaná, opotrebovaná ženská" srr - myslím, že táto filozofia dnešnej doby je príliš naivná. Každý chce skúšať toho pravého, pravú, ale pritom túži, aby dievča (chalan) bolo bezvýhradne verné... Je mi smiešne - a kedy by sa to tak "stihli" naučiť. Život neoplýva mimoriadnymi zmenami charakteru, správania len preto, že sa zrazu postavil nejaký vzťah napr. na papier! Ľudia sa probujú, žijú, rozchádzajú. Mne sa tak zdá, že napriek tejto ohromne modernej, rýchlej dobe akosi strácame schopnosti jeden s druhým vyjsť, riešiť konflikty, strácame schopnosť diplomacie. Trpíme prehnaným spoločenským sebapresadzovaním a pritom vo svojom vnútri sa príliš uzatvárame do seba, trpíme sebectvom, očakávaniami, ktoré sú priveľké voči druhým, primalé voči sebe... A načo ešte o tom písať. Jednoducho prístup, ktorý si tu (celkom dobre) opísal, je dnešku šitý na mieru. Je typický. A ak som písala o plytčine - bolo to o povrchnom, nezrelom prístupe k vážnym veciam. Novodobá Maruška je Maruškou príliš modernou. A tak dopadla, ako inak ani nemohla. Kvalita sa raz opäť podriadila trendu.
A áno, bude to aj o tom ako prebralo, keď toľko hľadalo...
A preto je z môjho pohľadu dôležité kde, prečo a ako hľadalo. Ak napr. túžim po kvalitnom vzťahu, nehľadám medzi chlapmi, ktorí ma opreteky ponúkajú jointom a fľašou. Nevrhám sa do "spolužitia na skúšku" so všetkým, čo patrí ku zrelému vzťahu. Nehrám sa na zrelý vzťah mesiac čo mesiac vždy s iným mužom. Neporovnávam. Myslím, že kopec kočiek by si ušanovalo slzy, keby k tomu pristupovalo nie podľa "módy" meniacej sa s dobou, ale aj s troškou rozumu, troškou morálky, troškou etiky.... blabla! Ak niekto sa teší, že vstúpi do pekného, seriózneho vzťahu ako "vyšúchaná, opotrebovaná ženská" srr - myslím, že táto filozofia dnešnej doby je príliš naivná. Každý chce skúšať toho pravého, pravú, ale pritom túži, aby dievča (chalan) bolo bezvýhradne verné... Je mi smiešne - a kedy by sa to tak "stihli" naučiť. Život neoplýva mimoriadnymi zmenami charakteru, správania len preto, že sa zrazu postavil nejaký vzťah napr. na papier! Ľudia sa probujú, žijú, rozchádzajú. Mne sa tak zdá, že napriek tejto ohromne modernej, rýchlej dobe akosi strácame schopnosti jeden s druhým vyjsť, riešiť konflikty, strácame schopnosť diplomacie. Trpíme prehnaným spoločenským sebapresadzovaním a pritom vo svojom vnútri sa príliš uzatvárame do seba, trpíme sebectvom, očakávaniami, ktoré sú priveľké voči druhým, primalé voči sebe... A načo ešte o tom písať. Jednoducho prístup, ktorý si tu (celkom dobre) opísal, je dnešku šitý na mieru. Je typický. A ak som písala o plytčine - bolo to o povrchnom, nezrelom prístupe k vážnym veciam. Novodobá Maruška je Maruškou príliš modernou. A tak dopadla, ako inak ani nemohla. Kvalita sa raz opäť podriadila trendu.
15
@manajas
napriek tejto ohromne modernej, rýchlej dobe akosi strácame schopnosti jeden s druhým vyjsť, riešiť konflikty, strácame schopnosť diplomacie.
trpíme sebectvom, očakávaniami, ktoré sú priveľké voči druhým, primalé voči sebe
napriek tejto ohromne modernej, rýchlej dobe akosi strácame schopnosti jeden s druhým vyjsť, riešiť konflikty, strácame schopnosť diplomacie.
trpíme sebectvom, očakávaniami, ktoré sú priveľké voči druhým, primalé voči sebe
16
@manajas súhlasím s tebou. A áno, nerobíš nič z toho, pretože nie si typ ženy, o ktorej je táto "rozprávka". Je to kritika niektorých ľudí ktorí nariekajú akí sú nešťastní, pritom si za to môžu svojimi chybami prameniacimi z rôznych zažitých návykov, spôsobov a z ich nesprávnej výchovy .
@johnysheek áno, lebo čím viac sme obklopený technikou, tým menej máme času jeden na druhého. žije sa rýchlo a všetko treba mať rýchlo vyriešené, všetko si zjednodušujeme a potom sa zdajú byť ľudské reakcie na ich okolie povrchné a jednoduché.
@johnysheek áno, lebo čím viac sme obklopený technikou, tým menej máme času jeden na druhého. žije sa rýchlo a všetko treba mať rýchlo vyriešené, všetko si zjednodušujeme a potom sa zdajú byť ľudské reakcie na ich okolie povrchné a jednoduché.
17
a mozno by bolo namieste kritizovat i tych ludi, ktori udrzivaju tych co kritizujes v tom ze su ti ukrivdeni a chudacikovia...
--
nemam rad slovo musime, treba a dalsie.. na dolezite veci sa vzdy najde cas.. vsetko je o hodnotach a dolezitosti.. cas sa najde vzdy, otazne je CHCEME?
--
nemam rad slovo musime, treba a dalsie.. na dolezite veci sa vzdy najde cas.. vsetko je o hodnotach a dolezitosti.. cas sa najde vzdy, otazne je CHCEME?
Napíš svoj komentár
zivot JE rozpravka.. ak ho taky chceme a spravime si..
to ze cakala pecene holuby do.. a zostali jej len jahody.. hm..