som pavúk vo vlastnej sieti.
Spúšťam sa do hlbín dole,
za spomienkami na to pole,
keď v menčestrovom saku,
v oblaku zvíreného prachu
kráčam s verným psom pri nohe.
A tvárim sa tak príliš vážne,
v ruke s veršom novej básne,
spomínam ako zrazu z neba,
zniesla sa myšlienka na teba.
Zrazu ťa ale nechcem stretnúť,
tebou nostalgiu v hlave pretnúť.
Túžim poľnou cestou kráčať sám.
A dnes, po rokoch, sa nadchýnam
spomienkou na tú sladkú chvíľu
mojej letnej samoty.
Teraz, v stave nočnej driemoty,
v inom čase, na inom mieste,
bilancujem všetky svoje činy.
S tebou chcem ísť po tej ceste,
a nezabúdať, že je z pavučiny.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirkova
12. 5.mája 2010 20:38
to sa mi veľmi páčilo - dobre sa to čítalo
Napíš svoj komentár