O 6:01 vychádza z izby. Smeruje do kuchyne, kde má na stole už vopred pripravený pohár s odstátou vodou, ktorú si pripravuje každý večer tesne pred spaním. Vypije ju do dna. Keď je veľmi smädná, zvládne to na desať hltov, keď nie, na šestnásť. Predtým než odíde z kuchyne, načapuje si do pohára tri centimetre pod okraj a otvorí dokorán balkón. Pretočí žalúzie. A zapáli si. Dve cigarety. Špaky odhodí do koša a popolník starostlivo vyprázdni.
O 6:09 vchádza do sprchy, ale najprv si zoberie z háčku v predsieni broskyňový župan a zanesie ho do kúpeľne, kde ho položí na práčku. Pyžamo hádže do bielizňového koša. Sprcha jej trvá päť minút. Používa spevňujúci sprchový gél. Vlasy si ráno nikdy zásadne neumýva.
Umyje si zuby a na stopkách si odmeria štyri minúty. Tridsať šuchov vľavo dole, štyridsať v pravo dole. Na dolnej pravej stoličke má starý kaz. Päť šuchnutí navyše. Horné zuby. Obidve strany tridsaťpäť krát. Stred osemdesiat krát. Zubnú niť používa len ak večer niečo prehliadne.
Stopky zvonia. Vypľuje pastu do umývadla a vypláchne si ústa. Použije ústnu vodu a ako odmerku použije starý štupeľ z inej ústnej vody. Vypne stopky. Umyje si tvár, vyčistí liehom a antibakteriálnym mydlom. Nanesie denný krém. Nechá ho pôsobiť a učeše si vlasy. Z kefy vlasy vždy vytiahne a spláchne ich v záchode. Nanesie si guličkový neparfumovaný antiperspirant. Oblečie si župan a prejde do obývačky a zapne televízor. Pozrie si počasie. Vypne televízor.
Je 6:24. Dáva si zohrievať vodu na kávu. Sype si ovsené vločky na váhy, odmeria päťdesiat gramov. Zaleje ich mliekom. Pridá desať hrozienok a dvadsať orechov. Zaleje si kávu, tri vrchovaté lyžičky a kocka cukru.
Naraňajkuje sa. Tanier umyje. Káva stále chladne.
Je čas obliekať sa. Hodiny ukazujú 6:28. Župan zavesí na háčik a začne sa obliekať. Oblečenie má poskladané na stoličke.
Nohavičky. Biele. Nosí len biele. Bavlnené.
Podprsenka. Dovolí si trochu experimentovať a má na výber z troch odtieňov telovej a štyroch bielych. Dnes si dáva bielu.
Silonky. Veľmi drahé, vydržia jej rok. Dáva si pozor, aby ich neťahala prirýchlo, namiesto toho ich pomaly a dôsledne navlieka. Cez prsty na nohách, ktoré vždy prísne prekontroluje, či nemajú zlomený necht, cez lýtka, kolená a hore ku stehnám. Roluje ich až ku koncu nohavičiek.
Dáva si sukňu a zaťahuje ich zips na chrbte. Blúzka. Sako nechá zatiaľ na stoličke, aby sa nespotila.
Nalíči sa. Nanesie mejkap, potom púder. Rokmi vypracovaným ťahom si nanesie linku na obe oči, na pravom oku ju urobí schválne dlhšiu. Po ľavých mihalniciach prejde pätnásť krát, po pravých dvadsať. Na ľavom oku ich má totiž hustejšie.
Nanesie bezfarebný rúž.
Navoňavkuje sa, parfum si strekne tri krát za ušné lalôčiky, dva krát na dekolt a jeden krát na každé zápästie. Vlasy si začeše ku temenu a zviaže čiernou gumičkou. Vlasy má rovné, uhladené, bez života a z duše ich nenávidí. Končeky má poctivo zastrihnuté. Má ich na jednej dĺžke už osem rokov. Každý mesiac odstrihne centimeter.
Zvoní tretí budík. Je 6:45. Vypije chladnúcu kávu a zarovno umyje i šálku. Opláchne drez. Vypije pohár vody, aby nebola zbytočne dehydrovaná. Pohár odloží do skrinky. I so šálkou.
Obuje si topánky s vysokými podpätkami. Odchádza z bytu. Zoberie si kabelku, do nej hodí kľúče (konkrétne do druhej priehradky, aby ich mala vždy po ruke), mobil a skontroluje si všetky doklady. Odchádza na autobus, ktorého zastávka je dvesto metrov od domu, čo robí nejaké dve minúty. Autobus chodí 6:53. Cesta jej trvá dvadsať až dvadsaťpäť minút, podľa toho, aký je deň, aký šofér a či je zápcha na hlavnej ceste vedúcej do centra mesta.
Sadá si vždy dopredu, vľavo a pri okne. Sama. Nerada má dvojmiestne sedadlá. Je to najbližšie sedadlo, ktoré nie je v páre, ku predným dverám. V zrkadielku vždy pozrie, aký je šofér. Dneska je ten mladý. Zachytí jej pohľad v zrkadle a usmeje sa na ňu.
Odvráti hlavu do strany a viditeľne otrávene vzdychne, tak aby to videl. Nevie prečo, ale vždy ju to rozruší. Rovnako ako jeho žlté zuby a vlasy, ktoré sotva týždeň videli kefu. Nemá ho rada, vždy cíti jeho pálčivý pohľad, keď vystupuje a tiež jazdí pomalšie, ako jeho kolega. A nezvláda zátačky. Skoro vždy takmer vypadne do uličky, keď odbáča na križovatke. Ona, nie on.
M. mu totiž ešte nikdy úsmev neopätovala. Ten nie je v jej programe.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
4
je to veľmi dobré ale....
tie časy sú prehnané, to sa nedá stíhať
tie časy sú prehnané, to sa nedá stíhať
5
fúúú, žiť podľa hodiniek bez jednej spontánnosti... neviem neviem... ale napísané je to perfektne a naozaj precízne detailne...
7
8
nechapem 3 veci:
1. ak mas 5 minut rano volnych v posteli, z ktorych sa 3 prevalujes a 1 natahujes, co robis zvysnu minutu?
2. preco preboha fajcis od bozieho rana?
3. jak to, ze ta po kave neprezenie?
ale inak parada, ja keby som podrobne rozpisal svoje denne ritualy, tak by to bolo na roman. ja mam obsedantno-kompulzivnu poruchu, mimo ineho
1. ak mas 5 minut rano volnych v posteli, z ktorych sa 3 prevalujes a 1 natahujes, co robis zvysnu minutu?
2. preco preboha fajcis od bozieho rana?
3. jak to, ze ta po kave neprezenie?
ale inak parada, ja keby som podrobne rozpisal svoje denne ritualy, tak by to bolo na roman. ja mam obsedantno-kompulzivnu poruchu, mimo ineho
Napíš svoj komentár
ale inak dobré..chcela by som také ráno