Ako som sa zamilovala do svojho anjela 10

Na začiatok poviem , že sa nič nestalo. Fakt nič. Ale môžem povedať , že nie som z toho nejaká smutná. Bolo to ešte lepšie .. lepšie ako som si kedy predstavovala niečo také. Stačilo mi kde sme tak ležali vedla seba. Naše telá sa navzájom dotýkali. Nebolo to tak sladko romantické ako sa to zdá. Och , bože ležať vo vani v jeho náručí , takto by som mohla f pohode umrieť. Bola som na vrchole blaha.Potom sme si lahli oproti seba. NAše nohy boli navzájom prepletené. " Na čo myslíš?" spýtala som sa. Z horúcej vody unikala para a všade bolo cítiť príjemnú vôňu vanilky a škorice. " NA teba." usmiala som sa. Všetko bolo zahalené penou.Potom si on sadol . Pocítila som ako sa dotkol mojich prstov na ľavej nohe. Pomaly tými prstami postupovala vyššie. Jeho prsty boli ako najjemnejšia látka. Potom sa posunul do vnútornej strany stehna.Celé telo sa mi chvelo.Prisunul sa bližšie. Jeho tvár bola bezchybná ani náznak mokrých vlasov , ani na tvári nemal kvapôčky pary. Jemne prešiel po slabine , oblúčikom na druhú stranu brucha až k obline prrs. Jemne prešiel pod nimi . Po krku až k tvári. Po sánke sa dopracoval k mojim perám. Tie boli od našich bozkov trošku opuchnuté a nabrali sýto červenú farbu. Vzal ma za temeno hlavy a pritisli sme sa zasa k sebe. Pozerali sme si do očí. V tých jeho bol môj odraz. " Milujem ťa." vyslovil šeptom. Pohladila som ho po tvári. "Ja viem". Dotkla som sa jeho pier. Z úst mu vyšlo trochu vzduchu. " To nemôžeme" povedal ale pri tom sa usmieval. Ja som sa usmiala tiež. "Láska si nevyberá". To mu asi stačilo. Nadvihol ma z vane. Odniesol ma do izby a spravil tú najabsurdnejšie vec akú som kedy videla. Vzal uterák a a začal mi vysúšať telo. Chcela som sa niečim zakryť , ale on si ma dal na kolená a od prstov na nohe ma začal pomaly utierať. Bolo to také vzrušujúce sledovať ako mu ruka klže po mojej pokožke. Bol naozaj dôkladný.Potom ma zabalil do svojej košele . On mal na sebe len trenírky. Ani som si nevšimla že by odo mňa odišiel. Ležali sme na posteli a objímali sme sa. Bol to môj najlepší deň v živote. " Si moje nebo" šepkal mi . Bolo síce skoré poobedie , ale ja som zaspala ani neviem ako. A môžem vám povedať , že na toto mal , už jedine len ten sen ktorý nasledoval.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu