Potom som počula strašne otravné pípanie, ktoré vstupovali do môjho ticha.Zase som zacítila tú zmes vôní. Viete , ale niečo bolo na tých vôňach zvláštne.Vôbec nezapadali a pritom tak skvele a v harmonii k sebe ladili. Snažila som sa otvoriť oči. Išlo to dosť ťažko. Ale nakoniec som ich rozlepila.Skoro som schytala infarkt , ked som videla Adama ako má svoju tvár pár cm odo mňa. Chcela som niečo povedať. Nechala som ústa otvorené a poobzerala som sa rýchlo okolo seba.Som v nemocnici. Pozrela som sa zas do jeho tváre. Na pery si položi ukazovák. Prstami mi prešiel po viečkach.Ja som nemala silu vzdorovať, dokonca ani jeho slabému tlaku.Hned som zaspal. Nič sa mi nesnívalo. To strašné pípanie prístrojov moje sny úplne odohnalo. Trvalo to tak päť minút. Teda mne sa to tak zdalo. Odvážila som sa otvoriť oči. a dúfala som , že tam už nebude. Ked som ich otvorila on bol preč a izba bola úplne prázdna.Fuj. Páchlo to tam po dezinfekcii. Ostrý zápach mi vstúpil do nosa. Chcela som si ho zapchať , ale hadičky na ruke mi to nedovolili.Sakra. Tak som sa pokúsila nevšímať si ten zápach a hlbšie som si prezrela izbu.Dve prázdne postele, balkon s drevenými oknami , jedna obrovská skriňa a nočné stolíky pri každej posteli. Na stolíku bolo položené na starom vyšívanom obruse zrkadlo. Pohľad do môjho odrazu ma poriadne vyšokoval. Na hlave som mala turban z obväzov.Sem tam mi vytrčali pramienky vlasov. Pravý bok môjho čela mal nepeknú modrofialovú farbu.Paráda. Otvorili sa dvere a na mňa v sekunde skočila mama. "Och srdiečko , čo si to vyvádzala?? Vieš ako som sa zľakla??"Plakala tak , že som mala mokrú nielen tvár ?ale aj nechutné nemocnicové oblečenie. " Mami kôli tebe nachladnem." Mama na mňa nereagovala a hladila ma po mojom turbane. " A hlavne mi nepovedz , že ti je fajn. " Ja som sa na ňu žiarivo usmiala . V mojom prevedený to bol zdrogovaný úškľabok. " Mami ale mne je fajn." nevšímala som s bubnovanie v hlave a dalej som sa na ňu priblblo škľabila. " Ty hlupáčik ....mohla si zomr.." zase sa rozplakala. Vtedy sa jej ujal Raul. Raul nie je môj otec. Je to vlastne jeho brat. Môj otec totiž mamu opustil , ked mu povedala , že je tehotná. Mama mala vtedy pätnásť a ten bastard o jeden rok naviac. No a ked sa zľakol zotpovednosti za svoje "činy" zdrhol preč. Mama sa o ňom nechce moc baviť. Mojej mame pomohli hlavne starí rodičia. Najprv ju ignorovali a ona musela prespávať po kamarátkach , ale potom čo svojim rodičom moja mama volala z pôrodnice , tak ich tvrdé srdcia zmäkli a prišli za ňou. No a od vtedy to hádam medzi mamou a starkou nemohlo byť horšie. Obidve sa rok čo rok hádajú kde budem žiť. A nielen o tom . Starkej sa nepáči , že som mala u mamy voľnú výchovu , že sme skôr sestry , ako matka s dcérou. Ale čo už , v každej rodine sú nezhody. Akurát tie naše sa vždy točia okolo mňa. Mama nemá súrodencov . Takže žiaden ujo ani teta. Nakoniec , stačí mi Raul. Viete mama a "môj otčim" sa poznali z toho dôvodu , že ich rodiny boli úzko spojené. Trávili spolu každé leto , každé prázdniny a hádam každý sviatok či dôležitú večeru hádam od detstva. Môj otec sa volá Mark. Nikto netuší kde je a to ho jediné predo mnou ochráni. Raul , ako mi hovorieval , bol vždy v úzadí. Mark bol maminou detskou láskou a Raul jej najlepším priateľom. Taký trojuholník vzťahov. PO niekoľko ročnom nepriateľstve týchto dvoch rodín sa oni dvaja stretli a nejako.. ani neviem ako sa dali do kopy. Zrazu začal u nás spávať , jedávať , upratovať a už tu bol. Ja som ho zo začiatku nenávidela.Ale to bolo asi u všetkých. No spojilo nás malé tajomstvo pred mamou. Mama dlho nevedela nájsť prácu a tak mňa, zhruba šesť ročnú požiadal o pomoc. Nakoniec to dopadlo tak , že sme objednali pizzu , zmrzlinu a kolu a ako normálna rodinka sme všetci jedli spolu. Bol to jeden z najkrajších okamihov. Starkí ho potom , ako som mu povedala , že Raul je úplne super pozval na večeru , starkú skoro trafil šľak. Ale aj ona musela uznať , že sa k sebe hodia. Nakoniec ho prijali a rodiny sa začali nanovo stretávať. Tramtatadá krásne zakončenie jednej kapitoly. Teraz sa s Raulom snažíme vymyslieť ako má moju mamu požiadať o ruku, pretože ona má fanatický strach zo svadieb. Ale inak je to tá najlepšia mama na svete. Nenosí len lodičky , ale aj konversy. Nemá stále na sebe len nejaké trápne kostímy , ale oblieka sa skoro ako ja. Niekedy sa mi zdá , že je ešte väčšia tínedžerka ako ja. Dokonca miluje slang. A skoro každý utorok a štvrtok máme pizzu , alebo čínu. Zúfalo som sa pozrela na Raula a on už vedel čo má robiť. " No.. Pod zlatko, ideme si po kávu." Ona pozrela najprv na mňa a potom na neho. "Ach.." chytila ma za ruku. Idem si po kávu a hned som späť hej??" "OK" usmiala som sa na ňu. Dobre už budem mať pokoj. No v dverách sa stretli moji dvaja rodičia so Samanthou. Tá ich zdvorilo obišla a okamžite sa ma mňa vrhla. Myslím , že ma čiastočne odpojila z tých veľkých krabíc , ktoré ma sledujú , ako nejakého pokusného králika. " Ach Tiana... Porazí ma s teba." Dvihla som obočie. " Z nás dvoch som porazená , len ja." Pobozkala ma na líce. "Ty potvora toto nám urobiť." "L čo sa vlastne stalo??" Vyzerala akoby mi chcela povedať desať vecí na raz a nevedela si vybrať. Svietili jej oči a ústa mala dokorán. Nakoniec sa usmiala " Myslím , že sa Páčiš nášmu Adamkovi." lišiacky sa usmiala. Ako mohla vedieť , že tu bol? Pozerala som na ňu a vedela som že to zo seba vykopne. " Nielenže tomu chrapúňovi , čo ti to spravil zlomil nos a hádam tak tri zuby.. on ťa sem na vlastných rukách doniesol. Nevedela som čo robiť." Zatiaľ čo sa mne vetral vnútrajšok úst ona rozhadzovala rukami všade možne. "TAk som zavolala sanitku , tvojej mame , Raulovi starkým. Počítam , že svoju dovolenku v Paríži ukončili okamžite ako počuli odo mňa čo sa stalo. Budú tu asi tak. o..." pozrela si na hodinky.. " Noo počítam tak štyri hodiny." Ja som v tom mala riadny guláš. "Och ked si znova prehrám v mysli čo sa stalo". jej oči boli plné smútku a bolesti. Spadla jej jedna slza. " Neviem čo by som bez teba robila." Chcela som si ju pritiahnuť , ale hadičky ma zadržali. so slzami v očiach sa zasmiala a pritúlila sa klu mne. " Ani ja bez teba." Povedala som jej. Odtiahla sa odo mňa. " Aj tak si to mala vidieť. Adam ho chytil za košeľu a jednu mu vrazil. Bolo vidieť na ňom , že by z radosťou pokračoval , ale potom išiel k tebe a zdvihol ťa. Ty , celá od krvi , tričko , aj vlasy... Och.... Prečo sa to nestalo mne??!! Prečo si to musela trpieť ty??" zničene ma mňa hľadela. unavene som sa usmiala. "Keby sa to stalo tebe hovorila by som to isté."

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ena233  15. 9. 2010 19:24
ďalšiu chceeeem
Napíš svoj komentár