Jedno obyčajné ráno

"vstávaj šesť hodín!" Budí ma moja podarená spolubývajúca menom Ľudmila a vôbec jej nevadí, že je len päť. Nuž, mám to každé ráno, tak si ju už nevšímam.
O 6:30 konečne vyleziem z postele a uvarím si kávu, ona zatiaľ trkoce, že jej volal Peťo, Tibo aj Emil. Ani jedného nepoznám, ale na všetko jej prikyvujem.
Vezmem osúšku a sprcháč a idem do sprchy, ale Ľudka stále trkoce ani jej nevadí, že ju v sprche nepočujem. O dve minúty mi zaklope na dvere, že ide na rannú zdravotnú a konečne zmizne.
Po desiatich minútach s osúškou okolo bedier vychádzam zo sprchy a narazím do Roba...to je vychovávateľ, mmm... a aký...
Rýchlo som natiahla osúšku na prsia, ale...odhalila sa mi...hmm...tak som sa na to vykašlala a zrolovala som osúšku okolo pása, veď ho aj tak chcem zviesť.
Usmial sa, aj oči sa mu usmievali. "Idem do lekárne, nechcete ten váš teraflu?" Opýtal sa.
"Vydržte, musím sa pozrieť koľko toho ešte mám." Odpoviem a vojdem do izby. On ide za mnou. Otvorím skriňu a zisťujem, že mám ešte päť sáčkov. "fajn" Usmeje sa tak krásne, že sa mi srdiečko rozbúcha.
Vezmem telové mlieko a strčím mu ho do ruky. Nechápavo na mňa pozrie. Na miesto vysvetlovania zdvihnem vlasy a postavím sa mu chrbtom. Začne mi natierať plecia, pokračuje na lopatky a smerom na dol. Mmm...tie jeho jemné pohyby.
V tom začujeme Ľudmilin škriekavý hlas: "Dajte to sem, ja ju natriem!" On si ju nevšímal a prešiel mi na kľúčnu kosť. Keď sa mu ruka zosunula na moje prso, vybrala som mu pleťové mlieko z ruky. "Ďakujem pekne, ale prsia si viem natrieť aj sama" Usmiala som sa a stisla mu ruku. Pochopil a prikývol.
"tak, keď už nepotrebujete nič, ja idem" Povedal a odišiel. Ľudmila za ním vybehla. "Dovidenia!" Zaškriekala za ním a ja som sa musela zasmiať. Obliekla som si spodné prádlo a sadla som si ku káve so sušienkami. "Čo si oblečieš?" Jej každodenná otázka. Odpovedala som až keď som dopila kávu. "toto, toto a toto" Ukazujem jej čiernu krátku sukňu, čierny top s gorálkami a čiernu čipkovanú priesvitnú blúzku.
"Fíha...ty budeš kočka!" Vzdychla závistlivo. "Ľudmilka, ja som kočka" Rozosmiala som sa, obliekla sa, učesala, nalíčila a odišla do školy.

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár