Citim,ako sa kvapky dazda roztapaju na mojom horucom tele..
Stale na mna pada viac a viac kvapiek a moja unava sa stupnuje,,
uz nevladzem stat..chcem si sadnut,,sadnut na tu mokru,spinavu zem..
no zrazu pocujem znamy hlas.."nesadaj si prosim nerob to"..
Hlas ma zaviedol o kusok dalej,prec z cesty...
V tej chvili,akoby ma niekto bodol nozom,,ostala som stat ako socha..
Ten hlas mi bol dobre znamy,,keby som tak videla toho cloveka,
keby som si spomenula na jeho vzhlad,na jeho dobrotu,
snad na jeho lasku ku mne...
Tma mi nedovoluje vidiet nic..nic necitim,,nic nepocujem.
Len stojim a premyslam,,koho to bol hlas?preco mi povedal
aby som si nesadla??,,poznal ma ten clovek?mal ma snad niekedy rad??
Nech rozmyslam ako chcem,,neviem prist na to kto to bol,,
Ale jedno viem urcite,,dakujem tomu hlasu,ze mi zakazal sadnut na zem...
...keby som si sadla a utapala sa v slzach,nic nevnimala,
nikoho nevidela...stalo by sa to,co ten hlas davno vedel...
Moj zivot by sa skoncil pod kolesami kamionu,ktory sa
rutil neskutocnou rychlostou,kym ja som stala o kusok dalej..
a rozmyslala nad hlasom a svojim zivotom *_*
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
majuri
8. 2.febuára 2009 11:44
psssssst,,,neprezrad im ze to je moj hlas
Napíš svoj komentár