Maj rád to, čo predtým:
nahnevaných ľudí,
metaroviny,
ostré farby,
blondíny.
Kľudne si aj steny natri
v duchu pop-artu!
Ja mám svoje Tatry
a ty stovežaté mesto.
Vzdal si sa ma rýchlo,
bez protestov
a každé jedno tvoje gesto
vrylo sa mi pod kožu.
Tak počúvaj hraciu skrinku,
počúvaj ticho letných nocí
tie ti pomožu..
Raz sa snáď otočíš
a povieš mi to do očí,
čo sa vlastne stalo,
prečo si ponúkol tak málo
a kam má teraz moja duša ísť?
Biela káva, čerstvé noviny,
máš v ruke kameň, no nie si bez viny!
Čokoľvek teda chceš.
Bež, Kafko, len bež..
a mňa tu nechaj ležať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
4. 12.decembra 2016 21:12
Neboj, on sa vráti.
Napíš svoj komentár