Pozrel na dvere oproti ich bytu. Bolo počuť krik, plač a rozbité skol. Peter bol zvedavý, čo sa tam vnútri stalo, Bývajú tam noví susedia, nasťahovali sa len včera. Ešte sa ani nestihli udomácniť a už sa hádajú...Pomyslel si. Vytiahol svoje kľúče a odomkol. Doma nebol nikt byčajný rutinný deň. Tašku, ako vždy, hodil do kúta, prišiel do izby a sadol si za comp. Po pol hodine surfovania na nete sa rozhodol, že treba aj jesť a keďže nič nebolo uvarené, vybral si z chladničky jogurt, nejaké sardinky a rožky. Keď ale sardinky otváral, vykydol na seba takmer všetok olej. ,, Do riti! " zanadával a utekal ho hodiť na kopu k špinavému prádlu. Cestou sa zastavil pri zrkadle. Mal by som viac cvičiť...Zamyslel sa. Vyzerám ako malé decko! Zrazu niekto zazvonil. To bude určite Natala, zabudla si kľúče...Otvoril teda bez trička. Nebola to Natália. Peter len pootvoril ústa a vyjachtal: ,, D-dobrý..." Oproti nemu stála žena. Útla a krehká. Keď ju uvidel, pomyslel si, že vidí snehulienku. Dlhé čierne vlasy, bledá pokožka a sýtočervené pery. Bola krásna a vyzerala skôr ako dievča, nie dospelá žena. Každú chvíľu mal pocit, že do nej niekto vrazí, ona spadne a rozbije sa. Ako porcelánová bábika. Zo snívania ho pretrhol jej jemný hlas. :,, Dobrý deň, nemáte náhodou požičať dve vajcia? Bývam hneď oproti, varím obed..." ,, Jasné, vajcia! Hneď idem!" povzbudzujúco sa zatváril. No Snehulienka sa tvárila vyľakane.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
husenicka23  7. 5. 2008 08:48
pekne
Napíš svoj komentár