neskrotný humor v dome
keď v tichu tuší
že je to o ňom a je to o mne
tlkot, jediný, ktorý vnímaš;
pohľad, plnými dúškami vpíjaš;
puto; čo svet rozdeliť chcel
nesmelý, čo posmeliť Ťa smel...
písmenkami kráčaš, istia Ti nohu
píšeš to tým, ktorí vedia počuť;
slovami v nich určuješ komu
na trh im dávaš aj svoju kožu
po každom dobrom príde raz pád
po každom páde snažíš sa stáť,
ostáva vždy len oporný bod...
kúsoček vety: "Poď so mnou, poď..."
a svetom dávno vyvrátený
jesenný strom čo trhá dušu
to je tá farba, on zafarbený
nie čiernou, je málo tušu...
farebný, slnkom presvietený
každý deň po skrytej bezmocnosti
vstávaš viac a viac zocelený
aby si vládol súčasnosti...
povieš si, frázy a metafory
o pravde nikto nehovorí,
je pravda v mojom vnútri
aj keď tam veľmi bolí,
slzy jej utri...
Sú svety dva a dva severné póly
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Možno niekomu pripadá šťastne ale mne veru pripadal smutne.