Na našej ceste sme stretli toľko úžasných ľudí, bože, vesmír, som tak šťastná! Tak vďačná!
Najväčšiu časť cesty nás sprevádzali muži a preto im chcem povedať jedno veľké ďakujem.Vám, muži, že ste, že cítite a staráte sa o nás. Nezištne a nič nepožadujete naspäť. Obrovské ďakujem! Ste skvelý!
Najväčšie poďakovanie ale venujem federálnemu agentovi s ktorým sme strávili nádherne 2 dni! V oldschoolovom zberateľskom auto~kúsku prejdených cez 1000km.. Ten človek sa o nás staral tak, ako nikto... a nejde o to, že nám nedovolil spať pred hotelom v húštine do ktorého išiel, alebo o tú veľmi chutnú večeru na ktorú nás zobral. Ten človek mal srdce zo zlata a bol pre mňa obrovským novým pochopením, že aj ak máš veľa peňazí, alebo si policajt nemusí ti to zobrať tvoju dušu... Mal odžité veľa. Či už zážitkov alebo bolesti... bolo mu to vidno na očiach. Aj napriek tomu stál nohami pevne na Zemi. Silná osobnosť, pravý muž. Gentleman. Mal usporiadané veci v hlave a aj keď mal v tvári vyraz nedotknuteľného muža vedel sa mu na nej vyčarit úprimný úsmev. Malý muž s veľkým srdcom. Keď sme sa lúčili plakala som. V jeho očiach bolo vidno úprimnú starosť o to aby sme sa ďalej dostali v poriadku. Vybavil nám další stop, zobrali nás až k sebe domov... Aby sme nespali na ulici. Keby za mnou príde týpek s kamenným výrazom a vytasí na mňa odznak z Interpolu, so slovami nech je o nás postarené, asi si tiež tých stopárov nasťahujem k sebe domov*. Predsa žiadny kontakt sme si nevymenili. Maybe next time ? There will be no next time, hun. You had only one chance. Stay in love please.
*Ale nemôžem povedať, Mondin a Krištan boli tiež skvelý a starostlivý ľudia, s ktorými sme mali tie najlepšie francúzske super~eko~bio~turbo~ vegan raňajky. Tiež ďakujem.
Ďalšie poďakovanie venujem Kamionistovi s veľkým K(ako kamionista hej xD) v ktorého trucku mi zapadol mobil na také miesto, že kamión musel na 3 hodiny odstaviť a rozmontovať celu kabínu. My sme zatiaľ čakali v jeho dome, s jeho rodinkou na záhrade a pili kávičku.
Slová vďaky venujem aj dvom mužom, ktorý nás preniesli vo svojej dodávke niekoľko stovák kilometrov, strávili s nami dlhých 7 hodín na ceste a večer zariadili pre nás bezpečné spanie v lodnom prístave. Ráno croasant, kávička a darček na cestu.
Tiež špeciálne poďakovanie patrí Federike a Marcellovi,umeleckým bláznom, ktorý nás zobrali k sebe a ukázali čo to znamená ženevské pesto a práve talianske cestoviny. Večer ich umelecká jam session. Pre mňa veľmi inšpiratívne.
Veľké vďaka 4 Vincent a.k.a Supermario po párty za ochotu nás zobrať, ubytovať, odviezť a obdarovať španielskym medíkom na cestu.
Vďaka španielskej rodinke ktorá nas zachránila pred istou smrťou keď sme boli bez vody, na slnku. Bludili s nami vyše pol hodiny tam a späť po Alicante a hľadali najvhodnejšie miesto na stop.
Špeciálne Ď.A.K.U.J.E.M. patrí aj Mustovi, ktorý s nami pobehal Andalúziu a vďaka ktorému sme našli všetky zašité hippiesacke miesta, jaskyne, pláže ...jednoducho hippie čáves. Vďaka ti za každý jeden deň, vyriešenú každú starosť, každú uvarenú papanicu, za teba, tvoju ochotu a čas! Mnohonásobne ďakujem!
Obrovskaaaa vďakaaa všetkým policajtom, ktorý nám odpustili všetky naše prehrešky, priestupky a porušenia zákona ktorými boli svedkom a namiesto napálenia pokuty nám iba povedali čo smieme a čo už nie.
A posledné poďakovanie venujem tomu prvému, ktorý nám dal ten najlepší začiatok pre náš trip, nitrianskemu taxikárovi! Odviezol nás na skvelé stopovacie miesto a nevypýtal si ani cent.
Krása! Ľudia, cestujte, spoznávajte, tancujte, milujte! Svet je nádherný.
........................
Na záver ešte pár postrehov:✨
-to nie je o tom, že by sa v Španielsku zle stopovalo lebo Španieli stoparov neberú, to je o tom, že tam žiadne autá ani NECHODIA! xD aneb viva la Andalúzia a diaľnice postavené pre korčuliarov
-v Andalúzii ma hitchhiking map úplne iný význam. Zelená bodka znamená miesto kde stopári prežili, oranžová kde omdleli, zlyhali im funkcie a odviezla ich sanitka ale! ...ostali na žive. Červená bodka je miesto kde niekto zomrel. ....aneb stopovanie ako šport pre extrémistov. xD
-hranica medzi homeless a hippie sa môže zdať byť v určitých chvíľach veľmi úzka a však bytosť otvorená môže spatriť medzi nimi hrubú čiaru laskyplnosti, súdržnosti, rastu a dobrosti. P.S. Hippies are never homeless they have home in their hearts (or caves) !!!
....koniec koncov sa mi na Španieloch asi najviac páči to, že akýkoľvek kus prírody, či už začiatok národného parku alebo random väčšia húština (akú nájdeš aj pri svojom meste kde ta akurát tak napadne si ísť zvariť vodné .. -btw prečo nemá Ajfoun v smajlikoch gravitybong ?- ..) sa tam dokáže samovoľne premeniť na krásny komunitný priestor, jaskyňo~bývanie, kemp otvorený pre všetkých so šercom na správnom mieste a chuťou nájsť sám seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár