únava mi padá na viečka
a sladkým hlasom ma láka
do bezstarostného vankúša
plného letu krídel

malé oči mi zavadzajú v lete
cez slamky od mlieka
čierneho ako nebo na pravé poludnie

vleje sa mi do vlasov
a splynie so žltými závojmi nádeje

a tráva je predsa len o chlorofyle!
už to viem a nenechám sa nachytať
na bodavé zvuky pávie
prehrávané počas noblesnej raňajkovej ceremónie

a predsa vravím ti do očí sústavne NIE
a cítim sa spokojne, že aspoň toto
mi nechalo šumenie z môjho vedomia

"halóóó! spojenie sa stráca! je nutné okamžité obnovenie!!!"


radšej sa idem venovať vankúšu

?

 Blog
Komentuj
 fotka
anthvillie  26. 1. 2010 22:20
pekne
Napíš svoj komentár