únava mi padá na viečka a sladkým hlasom ma láka do bezstarostného vankúša plného letu krídel malé oči mi zavadzajú v lete cez slamky od mlieka čierneho ako nebo na pravé poludnie vleje sa mi do vlasov a splynie so žltými závojmi nádeje a tráva je predsa len o chlorofyle! už to viem a nenechám sa nachytať na bodavé zvuky pávie prehrávané počas noblesnej raňajkovej ceremónie a predsa vravím ti do očí sústavne NIE a cítim sa spokojne, že aspoň toto mi nechalo šumenie z môjho vedomia "halóóó! spojenie sa stráca! je nutné okamžité obnovenie!!!" radšej sa idem venovať vankúšu ? Blog 1 0 0 0 0 Komentuj