Ako každé tohtoročné augustové ráno som vstala. Teda vlastne najprv nevstala. Vstala som až 20 minút po zvonení budíka. Jeho melódia a slová mi aj tak celý ten čas znejú v hlave. ..tu dáj baj jor saajd sač e hm hm hmmm hm hmmm...tejk mi hoooum tunaaajt hm hm hmm dér is e lajt ded nevr gous daaawn dér is e lajt ded nevr gous daaawn hm hm hmmmm oooou
S nechuťou som si pripustila, že aj dnes idem do práce, ktorá je pre mňa obrovským duchovným cvičením. Celý deň sedieť za počítačom, obkolesená tým množstvom serióznosti a dospelosti. A ešte to rádio, ktoré ma mučí hraním, pretože mne nie je dovolené si spievať na plné hrdlo vymýšľané slová a predvádzať najnovšie pohybové výstrelky môjho mozgu! Zrazu som si uvedomila, že mám meniny. Bola som na to patrične hrdá. Posledné roky som si ich posunula o deň neskôr, alebo som ich úplne ignorovala v dôsledku množstva zaujímavejších situácií v mojom okolí. (príklad: boli sme so zborom v Nemecku a cestou späť si predsedníčka zboru vezme do ruky mikrofón a odrazu blahoželá k meninám, zhodou okolností aj k mojim fakt som zabudla) Urobila som si sviatočný obedový kuskus do hnčeka s uškom na zatváranie a rozhodla som sa nestihnúť autobus. Aj tak som meškala len 10 minút, nikto si to ani nevšimol. V práci ma čakalo jedno prekvapenie. Už ráno som dostala prácu na celý deň! Hurá! "Vyfasovala" som kôpku papierov, pričom na poslednom svietilo číslo 186. Ja som sa fakt potešila. Celý deň som si robila svoje, pomedzi to som si prerátavala, koľko toho približne stihnem urobiť do štvrtej, koľko mi trvá urobiť nejaké množstvo papierov približne, atď atď (40 papierov mi trvalo 1,5 hodiny, no zdalo sa mi to rýchlo, takže do tej štvrtej som ich urobila iba 140 celkovo). Po milom dovidenia nielen z mojich úst som sa usmiala na šumiace stromy a trielila na autobus. Tento som už stihla. Doma nikto nebol. Teda bol. Ocko. Ale on o chvíľku aj tak odišiel do záhradky kopkať. A tak som si v tichu urobila náušnice. Po dlhočiznej dobe. Urobila som si radosť. No a čo. V zapätí som o ňu aj tak prišla. Rozbila som vázu staršiu ako ja. Stelesnená šikovnosť. Za trest som si dala na večeru zmrzlinu. Zapla som si internet a po prehlásení na mailovú adresu som zistila, že som dostala intrák! Ja mám intrák! Tá radosť potrebovala uvoľnenie v podobe otáčavého skákania a pišťania. Ja mám intrák. Už je to naozej. Celá tá BéAá. Celý ten strašidelný obrovský svet. Neskutočne sa teším na chaotické začiatky. Už sa ich nemôžem dočkať! A to všetko práve dnes. Keď mám meniny. Jéj.
(Meniny vo všeobecnosti nevnímam ako výnimočný deň. Len aby ste vedeli. Mám totiž zvláštnu potrebu vyjadriť to.
PS: všetko najlepšie Zuzkám
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár