Tento večer som sa toľko nasmiala. Peťo mi posielal vtipy, romantické statusy. Poste bol dokonalý...úplne dokonalý! Zase sme si písali do neskorého večera a bolo mi jedno že mama po mne kričí, povedala som jej že idem spať a potom som sa tajne prihlásila. Bolo 2:48 a napísal mi:
"Milacik...idem preč. Budeš mi chýbať veľmi...veľmi..dobrú noc! Teda skôr dobré rano! "
"Zase si ma rozosmial !! Aj ty mne...ahoj a dobrú noc(ráno) " Odhlásila som sa a všupla som pod perinu. Hneď nato sa pootvorili dvere a vošla mama. Srdce mi bilo ako 100 zvonov, počítaš ešte slabo svietil lebo sa pomaly vypínal. Našťastie mama si nič nevšimla a zavrela dvere. Sťažka som vydýchla a zaspala som.


Ráno sa mi stávalo ozaj ťažko. Pokrútila som hlavou a sťažka som otvorila oči. Padli mi na hodinky. 6:58....čo?!...6:58?!
"Dokelu! Musím si švihnút...inak nestihnem bus!" Vstala som a vbehla som do kúpeľne. Na čele dva obrovské pupáky, vlasy ako slama. Katastrofa! Rozhodne nemôžem ísť do školy...nie...rýchlo som pootvorila dvere na izbe a zase som vbehla do kúpeľne a začala som nahlas kašlať akože grcám.
Potom som si opäť ľahla do postele a do izby vošla mama.
"Deje sa niečo?" Opýtala sa.
"Hej...je mi zle...nejdem do školy..." Povedala som potichu.
"Žiadne také, tvoje triky poznám. Zaspala si. Stávaj otec ťa odvezie...šup, šup!"
"Ale ..ale .."
"Žiadne ale." Odišla. Môj plán zlihal. Vstala som teda, umyla som sa a učesala. Pupáky som sa snažila zamaskovať, no veľmi sa mi nedarilo. Zišla som dole do kuchyne a obliekla som sa. Potom som nastúpila do nášho auta, kde ma čakal otec.


V škole čas plynul veľmi pomaly. Keď som konečne stretla Soňu, pokecali sme o všeličom možnom. Naše táranie však prerušil školský zvonček. Obidve sme sa pobrali do triedy. Teraz máme chémiu. Minulú hodinu som bola odpovedať. Hádam ma dnes nevivolá.
Do triedy vošla učiteľka a vizerala veľmi nervózna. Zrazu vytiahla nejaké papieriky a zvolala:"Od okna skupina A, B, A,B...."
Myslela som že ma porazí! Písomka, neviem nič z novej látky. Toto mi chýbalo. Keď som papierik dostala do ruky, vydýchla som. Boli tam len vzorce, ktoré máme opísať, vysvetliť a vypočítať. Z toho som bola odpovedať, čiže som to vedela. Rozpísala som sa. Hrdo som vstala z lavice a pozrela som do tvári ostatných bezradných spolužiakov, ktorí asi nič nevedia....Podala som písomku učiteľke ktorá sa pohŕdavo usmiala, no keď sa zadívala na písomku, úsmev na tvári zmizol...Obliala ma horúčka.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bondulka  23. 11. 2011 10:09
dúfam, že čoskoro dáš další
Napíš svoj komentár