"Laura, neprehrabuj sa v tej večeri ako v kope smetí."
"Prepáč mami..."
"Mimochodom, keď dovečeriačš, choď vyniesť smeti." Prikývla som a vstala som od stola. Vzala som smeti a zamierila som k dverám. Vonku bola tma. Kráčala som keď v tom sa akoby niečo mihlo vo vzduchu...zdvihla som zrak, no videla som len tmavú oblohu, posypanú tisícimi hviezdami. Otočila som sa na odchod, keď v tom ma niečo veľkou rýchlosťou zvalilo na zem...S bolesťami som sa snažila postaviť zo studenej zeme, keď v tom ma opäť niečo zrazilo na zem. No už som nevládala vstať. Len som sa obrátila a zadívala som sa na oblohu. Nič...len tma a hviezdy.
"Do kelu! Čo sa deje?" Zagánila som, no teraz sa mi už podarilo vstať bez toho, aby ma niekto zvalil na zem. Rýchlo som pristúpila k dverám a vošla som do vnútra.
Keď som zaspávala o všetkom som premýšľala. Čo sa to deje? Prečo ..prečo?....Prečo by ma niekto zrúcal na zem?! A kto by ma takto dokázal zvaliť? Nejaký blázon?! Alebo, čo keď mám halucinácie? ...no to je jedno, teraz sa tým zaoberať nemôžem. Privrela som oči a ponorila som sa do ríše snov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár