Spoveď nemŕtveho

Som bytosť miliónov nocí,
duša uväznená v temnej moci
a snažiac sa vzdorovať krutému osudu,
nachádzam stále len hlbšiu samotu.

V kúte tmavej izby vo dne v noci,
niet už na svete pre mňa pomoci.
Na spomienky stratené spomenúť si snažím,
žiadne však nie sú, či bdiem a či sním.
Nie je mi súdené nájsť ich viac,
jediné, čo čaká ma je večný mráz.

Po večnom živote kedysi som túžila,
teraz ho preklínam, radšej by som nežila.
Jediné, čo mi zostalo je prázdnota,
prajem si koniec biedneho života.

Ničota zmietni ma z tohto sveta,
nechcem viac zažiť ďalší deň bez svetla,
nechcem viac slúžiť smrti a zlobe,
v tejto pre ľudstvo temnej dobe.

Konečne východ slnka, moja spása,
pre mňa nie je zhuba, lež nevídaná krása.
Do objatia hrejivého lúče si ma vzali,
novú nádej mojej temnej duši dali.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu