S v očiach blahom vkročil vpred, zarazil ju vojakovi sediacemu chrbtom k dverám. Hrali karty, no po smrti svojho kamaráta rýchlo vyskočili na nohy a tasili meče.
Dvaja ozbrojený vojaci, jeden blázon a pozorovateľ.
Prudko vytasil dýku a hodil ju po vojakovi stojacemu oproti ponad stôl. Bol pomalý. Druhý sa po ňom totižto zahnal, no on tiež poznal svoje remeslo. Väčšinou keď vám červeň prináša také potešenie, viete ako ňou farbiť svet a tak jedným úskokom do boku sa vyhol a zároveň vytasil svoj meč.
Šabľa prvého preživšieho jeho útoku dýky mu zašvištila pri uchu. Pokrčil sa, chytil vojaka za ruku, podložil mu nohu a potiahol všetko silou. Pretočil si, z rovnováhy vytrhnutého vojaka a jeho meč si našiel cestu medzi vojakove rebrá.
Keďže bol šetrným človekom, použil ešte naposledy telo ako živý štít, potočením a podchytením pod krk.
No posledný preživší prerazil šabľu priamo cez brucho mŕtvoly a tak škrabol i nášho útočníka. Vojak sa zasmial, no náš blázon sa rehotal. Odstrčil nabodnutú mŕtvolu po čepeli šable a verte mi, s mŕtvolou na zbrani sa manévruje pomerne obťiažne.
A tak náš blázon schytil petrolejovú lampu týčiacu sa na stole za rozpálené sklo, nevnímajúc bolesť a hodil ju do tváre svojmu protivníkovi. Ten zavyl bolesťou a zakryl si oči. Osudová chyba! Vždy nechajte oči na vašom protivníkovi!
To dalo nášmu útočníkovi čas preskočiť mŕtvolu, schytiť ho za hlavu a trhnúť jeho väzmi.
"Keď ti povedali aby si si zamočil čepeľ, bolo to myslené doslova." povedal doteraz skrytý pozorovateľ, mentor nášho útočníka.
"Dýka má tiež čepeľ." nechápavo pozrel.
"Áno ale tvoje ruky nie, mohol si mať štyroch, takto máš tri. Naša organizácia má malé uplatnenie pre pästné súboje, naši nepriatelia majú nepríjemnú tendenciu sa ozbrojovať a nie všetci sú dostatočne milý aby z teba spustili oči.
Poďme." nebol to rozkaz, bol to oznam, povedaný tónom, ktorý mladého presvedčil napriek chuti pokochať sa chvíľou svojím dielom.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár