Ničota

Sú aj dni, keď človek len tak sedí na okraji postele a nič nevnímajúc smeruje svoj pohľad do neprítomna.
Ani paprsky svetla dotýkajúce sa jeho očí neprerazia silu čiernych myšlienok a tieňov mihajúcich sa mu v mysli.
Vtedy celkom inak vnímaná realita nežmôže nič...vtedy sa jediným svetom životom utrápenej ľudskej telesnej schránky stáva svet dokonalých snov a bolesť stratených a prázdnych chvíľ, ktoré mu po celý čas odoberajú chuť žiť...
Nie vždy má človek chuť byť tu...nie vždy sa deň podarí a môžeme sa usmiať..
Sedíte na posteli a ste sami...dotyky ľudí, ktorí sa vám snažia pomôcť sú náhle neznesiteľne chladné...taq ako mokré rána a nechuť vstávať do zlého počasia vám prpadá každé slovo na povzbudenie..
Nič absolútne nič...
Kde sa stráca radosť? Kde je skryté šťastie keď prichádzajú tieto časy ...
Kedy vystúpime z kolotoča zvaného život a začneme ho naozaj žiť a nie točiť sa dookola v svete depresí a smútku..?
Aj dobrí ľudia majú právo na úsmev a šťastie...tak prečo toto všetko?
Vdtedy keď sa mi zdá, že moje jediné šťastie je v diaľavách sa môžem iba usmiať..
Hoci kráčať celé dni...mám na to dôvod...
Dnes zasvieti slnko inak ako po ostatné dni...dnes odvrátim svoj pohľad z ničoty a zamierim k oknu...odhrniem závesy a znovu sa voľne nadýchnem...dnes nechcem myslieť na nič iné len na TEBA...dnes si jediné, čo pre mňa niečo znamená...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu