Tiesňové volanie v mojej hlave uz nezachytí žiadna živá duša.
Odchádzam na vlak, spoj do nového sveta.
Lístok vyťahujem z kapsy plnej zbytočností.
Sama nastupujem, sama si sadám do prázdneho vozňa.
Pozerám sa na vyprahnuté polia, mračien plnú oblohu
a v triaške si spievam pochmúrnu melódiu.
V hluku ticha zanikajú slová , zaniká moje myslenie.
Som tu sama, sama a sama, všade len samota.
Kde lietaš anjel, keď sa snažím v kŕčoch bolestných zaspať a nemyslieť?
Si ďaleko, ďaleko odomňa.
Jediná útecha tvojej existencie ma drží tu,
na nekonečne dlhej ceste ku šťastiu..
Niekedy sa dá nazvať utrpenie aj šťastím.
Su ľudia, čo tomu chápu...
Bez teba ani nežijem....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
digitalko
7. 8.augusta 2007 17:37
Kedysi chodili do Nového sveta len parníky.
2
jeeej to je skvele...mne sa to strasne paaaci...fakt je to super...
Napíš svoj komentár