Dookola ťa straší jedna a tá istá nočná mora
a vždy keď zaspíš sa ti prisnije znova a znova.
Už sa konečne bojíš?
Ale za svojím klamstvom si neustále stojiš.
Keď zasa prežívaš tvoju nočnú moru,
začínaš sa potiť a lapeš po dychu,
si ako ten, ktorý premýšľa o jede a jeho vpichu,
svojím zmýšľaním na seba priťahuješ tmavú clonu.
Si otrokom svojej predstavivosti
a teraz zažívaš naozajstné bolesti.
Dostávaš, čo si zaslúžiš,
škoda, že to na klamstvo zasa obrátiš.
Vracia sa ti to, čo si rozdával,
prichádza to vo vlnách a teba to ničí.
Toľko ľudí si o šťastie okrádal.
Ty mlčíš, ale tvoje vnútro od utrpenia kričí.
Prenasledujú ťa samé sokoly,
v podzemí sa prebúdzajú mŕtvoly.
A ty si kopeš svoj vlastný hrob,
pomaly sa pripravuješ na svoj nechcený skok.
Ja viem, že sa tvoj koniec blíži,
pretože sa tvoj osud s neprekonateľnými skúškami kríži.
A zdola sa už hlasy ozývajú,
tým ťa démoni k sebe volávajú.
Ty sa už neubrániš
a svoju krehkú vôľu nezachrániš.
Svoju klamársku dušu si zapredal diablom,
láska ti bude chýbať a bez nej umrieš hladom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár