Básnička písaná pri spomienke na hroznú minulosť...Neznášam ten deň kedy sa to všetko stalo.


Nikdy si tú chybu neodpustím,
pocit viny v sebe nezadusím.
Ak by som mohla vrátiť čas,
urobila by som tú nápravu včas.

Utekám od toho pocitu preč,
musím sa zbaviť môjho svedomia hneď.
Mala som to zastaviť,
všetko napraviť.

Zachrániť ten život cenný,
uchrániť ten zväzok pevný.
Mohla som to všetko zmeniť,
ale nedokázala som to, čo sa stalo spresniť.

Mrzí ma to z celej duše mojej,
cítim a vidím smutné myšlienky,
z utrápenej hlavy tvojej,
vnímam v tebe bolesť, tečie cez teba ako vodné pramienky.

Umieram túžbou ti pomôcť,
spolu by sme to dokázali premôcť.
Len ty mi to nechceš vešať na hlavu,
ale tie ťažkosti nad tebou mávu.

Nikdy ti nepozriem s čistým svedomím do očí,
ostrá slza, plná samoty ti líco pomočí.
Ja ju chcem dôkladne utrieť
a zmeniť sa na tvoju bolesť a jednoducho umrieť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár