Na zázračnom mieste, kde sme boli len ty a ja, si ma učil cítiť. Zavrieť oči a cítiť každý jeden dotyk po hrboľatom povrchu, cítiť dotyk vetra na mojej tvári, cítiť vôňu tvojho tela vedľa mňa, cítiť tú tesnú blízkosť nás dvoch, cítiť tú obrovskú túžbu medzi nami.

Podarilo sa ti to. Naučil si ma vnímať tieto maličkosti, ktoré robia život takým krásnym.

Avšak, to bolo už dávno. Odvtedy sa stalo už mnoho vecí a ubehlo veľa času.

Teraz mi ublížiš nevhodným slovom, zareaguješ tak ako by si vôbec nemal. Nie si pri mne, keď ťa potrebujem.
Pýtam sa prečo a zároveň si hneď odpovedám, zabudol si, zabudol si aké je to cítiť.

Už necítiš, kedy použiť správne slovo, kedy použiť správne gesto, ako zareagovať, už necítiš, že ťa stále veľmi potrebujem.

A obávam sa toho, že nepocítiš ani to, že už nie som s tebou...

 Blog
Komentuj
 fotka
bewka  10. 10. 2010 21:23
 fotka
majkee  13. 10. 2010 20:51
dovolím si nesúhlasiť...
 fotka
tajomnanevinnost  14. 10. 2010 20:18
áno? a s čím majkee?
 fotka
majkee  15. 10. 2010 18:38
"A obávam sa toho, že nepocítiš ani to, že už nie som s tebou..."... myslím že toho sa báť nemusíš...
Napíš svoj komentár