Ale dnešná noc je iná. Niečim výnimočná. Po jej každonočnom šoku sa tentoraz zbadá, že v posteli nie je sama. Zbadá jeho. Zbadá, že po jej boku leží ten, ktorý je zodpovedný za jej nočné útrapy.
Úplne prebraná sa na neho zahľadí a premýšľa.
Ako môže ten, čo tak nádherne ticho spí, byť mojim nočným prenasledovateľom?
Ako môže tak spokojne vedľa mňa ležať v tejto posteli a v mojich snoch ma mučiť každým jedným pohľadom?
Ako mi toto všetko môže robiť a vlastne prečo?
Nechápavo hľadí a premýšľa, čo to má toto všetko znamenať.
Sleduje ako jeho hruď pravidelne stúpa a klesá, zatiaľ čo ona sa snaží vyriešiť túto nepochopiteľnú záhadu.
Nevydrží to. Jednoducho nemôže. Vstáva z postele a odchádza do vedľajšej izby. Do tmy si zasvieti malú lampu, ktorá jej osvieti jej utrápenú tvár.
Zrazu si spomenie na myšlienku, ktorá ju už dlho trápi.
Myšlienku, ktorú vždy zahodila za hlavu ale nikdy na ňu nezabudla.
Myšlienku, že jedného dňa, z ničoho nič, keď to bude najmenej čakať, on vstane, odíde a už sa nikdy nevráti...
Sama nechápe, prečo ju to trápi. Verí mu a vie, že to nikdy nespraví.
Ale...čo ak?
V tom sa strhne, keď započuje kroky, zbadá tieň a až v jej tesnej blízkosti spozná, že je to on.
S unavenými ale milo usmiatymi očami na ňu pozrie a potichu zašepká: " nemôžem spať, totižto mi v posteli niečo veľmi dôležité chýba."
Vtedy ona podvihne tvár, pozrie na neho, jemne sa pousmeje a pochopí.
O chvíľku už obaja ležia v jednej posteli. Ona sa k nemu jemne pritúli a vdýchne jeho vôňu, ktorá ju pomaly uspáva. V tomto momente si uvedomí, že toto bol ten dôkaz lásky, ktorý jej duša potrebovala. A po dlhom čase, v jeho objatí, zaspí so spokojným úsmevom na tvári.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
majkee
24. 6.júna 2010 21:17
myslím že rozumiem tvojej nočnej more... už dávnejšie som si všimol že všetky moje sny sú jedno veľké čo keď a čo ak.. a niekedy sú fakt nepríjemné..
Napíš svoj komentár