Nechcem počúvať sladké rečičky, (trápne) komplimenty, naučené frázičky, neúprimné vyznania. Ale raz za čas povedať niečo ako "chýbala si mi", "ľúbim ťa" by moje sluchové ústrojenstvo celkom príjemne pošteklili a zanechali vo mne pocit príjemného pokoja na srdiečku. Pramenil by z toho, že nie som len naivná krava, ktorá verí v niečo čo neexistuje, ale verí v niečo, čo existuje.
Ale ako si predsa všetci v mojom okolí dávno všimli, uverím všetkému. Od ľudí, ktorých mám skutočne rada by mi nerobilo problém uveriť že gravitácia prestala pôsobiť na stromy a tie vylietavajú do atmosféry. Zasmiala by som sa, že pekná hlúposť, ale okamžite by som bežala to skontrolovať. Hádam by ma ten človek neklamal nie? Veď zákony fyziky sa predsa dajú úplne jednoducho zrušiť za jediný deň. Ale prečo naivne dúfam (to už asi o viere ani reč byť nemôže) že osoba ktorá ma milión krát sklamala to teraz myslí vážne? Že nie som len poistka ak niečo nevyjde?
Ženy potrebujú objatia. Možno aj chlapi. Neviem. Myslela som že aj áno, ale zrejme nie. Vyvracajú sa mi všetky moje predstavy. Objatie pre mňa znamená viac ako bozk. Objatie síce darujem viacerým ľuďom, ale to neznamená, že má menšiu hodnotu. Darujem ho ľuďom, ktorí ho potrebujú, ktorí si ho zaslúžia, ktorí po ňom túžia...a ešte jednému človeku ktorý nepatrí do ani jednej z týchto skupín. Človek, ktorý nahodí trpiaci pohľad, keď ho objímam. Veď objatie je tak nádherné vyjadrenie dôvery, lásky, ochoty. Cítiť pri ňom neskutočné množstvo energie ktorá sama prechádza tomu, kto ju potrebuje. Napĺňa to pocitom istoty. Alebo mám ten pocit fakt len ja?
Pokazená doba, ľuďom sú dôležitejšie peniaze ako láska. Nechápu, že peniaze z nich lepších ľudí nespravia. Výrazne klesajú v mojich očiach. Radšej obetujú vzťah ako peniaze? Radšej budú mať doma o jeden kus oblečenia viac ako pokojný vzťah? Hlúposť. Naivita. Možno to majú z tých televízií či rádií. Netuším, ja to nesledujem. Možno to len majú od ľudí, ktorí sa takí narodila. Žeby bol materializmus nákazlivý ako vírus? Samozrejme, rýchlo šíriaci a nebezpečný vírus.
Hnusím sa sama sebe. Že som zbabelá, že nič neriešim, že neviem nájsť odpovede. Nahováram sa, že sa snažím, ale hovno. Keby som sa snažila tak mám všetko v mojom živote vyriešené a nie v hlave úplný bordel.
Keď človek, ktorý má rád asi každého na svete, si všimne, že je niečo zle, je zlé. Jeho optimistický pohľad preráža, že "vidí to napätie". Chce sa porozprávať. Teda. Tvrdí to. A ja verím. Treba nám tretiu osobu, ktorej dôverujeme a môže nám pomôcť. Rozumnej osobe. A on taký určite je. Len môj jazyk nejak prestane mať chuť rozprávať. Mám chuť sa pozerať do zeme a kývať plecom. Nič viac. Som slaboch. Keď mám možnosť tak ju nevyužijem. Keď nemám možnosť tak po nej šialene túžim.
(Pritom si neuvedomujem, že okolo mňa je kopec ľudí, ktorí by mi tú možnosť dali vždy a všade.)
Haleluja šabalabalabamba
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár