Potajme a v tichu roní slzy,
V tmavom kúte domu,
V smutnom dome v rohu,
Sedí mlčky.
Zomreli ohňom staré listy,
Písmená túžbou zhoreli,
Vybledli básne duše
A mokré slzy zmazali vety,
Zmazali vety, no nie cit,
Oplakané sklamania boleli.
V zrkadle svojej duše,
Na tvári vrásky nesplnených dúfaní,
Z dúfaní vrásky a diery v sebe,
Diery, ktoré nikdy nezmizli,
Každá z nich zvnútra kúše ,
Obraz v zrkadle svojej duše.
Padali kvapky a s kvapkami sny,
Padajúce nádeje mŕtvej dúhy,
Dúhové oči s priezračným vnútrom,
Ona padá, motýľ nie je motýľom,
Len o krídlach sní.
Parkety praskajú tanečnými krokmi,
Tancom na začiatku ukončeným,
Voňajú čistotou,
Len zaslepenosť prestala so svojou hrou,
Melódia skončila rokmi.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sakura53
3. 2.febuára 2009 19:08
krásna básen
Napíš svoj komentár