Bez smeru či cieľa,
Už ani pred búrkou nie je ticho
A jediná čajka odletela.
Hrmí, blýska sa, vietor je strašidelne chladný,
Loď nebojuje, odoláva,
Náraz za nárazom do práchnivého dreva,
Vôňa čistoty dávno vyprchala.
Tú malú loďku z lacného dreva
Zhotovovali desiatky rybárov,
Vždy však na chvíľu, len naoko,
Plaviť sa preto nedá ňou.
Každá ruka lovca,
Každý klinec pribitý do laty,
Priviedol loďku na nebezpečné more,
Ona sa nedožaduje odplaty.
V opustených končinách sama sa plaví,
O súši už ani nesníva,
Deň za dňom drevo ničí,
Čarovná loďka dožíva.
Loď bez rybára,
More bez ryby,
Každým dňom sa hlbšie ponára,
No každý jej dnešok nehybný.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sakura53
21. 1.januára 2009 07:32
paráda skvelá básen
Napíš svoj komentár