Máš ustrachane oči, ked sa ma pýtaš, či dnes prídem. A ja , skrývajúc rozpaky z nejasností, rázne odpovedám, že raz som už slúbila, že áno, tak to je predsa jasné.

Potom celý deń prebieha tak ako vždy. Klasicky prekrúcam očami, ked povieš niečo, čo sa mi nepáči. Vlastne len vtedy, ked tvoje reakcie a správanie nezodpovedajúideálu teba vytvorenému v mojej hlave. Pred každou tvojou odpovedou si predstavím, čo povieš. Pozorujem ťa, ked sa nadýchneš, aby si to spravil a potom, ked dohovoríš.

Pozorujem řa, ked sa rozprávaš s ľuďmi a aj vtedy, ked si chvíľami ticho. V poslednej dobe nerozoznávam hranice medzi tým, čo povedať možem a povedať chcem. A ešte častejšie to nakoniec prepísknem.

Keď odchádzaš, neobjímem ťa, vždy ťa objímam, ked sa lúčiš a teraz viem, že sa ešte uvidíme.

Klasický večer, kedy na druhý deň vstávam skoro ráno a tak prespávam u niekoho, kto býva bližšie, aby som nemusela vstávať a aby som všetko stihla.

Stokrát som sa už zobudila v cudzej posteli a stokrát sa sprchovala v cudzej sprche, lebo ma tak nútili okolonosti a vobec nič to neznamenalo.

Udalosti týchto dní, ktoré sazrejme dejú len v mojej hlave a nimi spůsobené zmeny, ktoré zrejme cítim len ja, ma ale nútia mysliet si, že dnes to niečo znamenat bude. 

Je večer a ja ti volám, že stojím dolu a máš príst po mňa. s typickým nervóznym akože nadhladom. Prídeš a usmievaš sa. Existujú tri typy vojho úsmevu: 

Ten, do ktorého t nútim rčami, že sa neusmievaš a to ti nepristane

Ten, ktorý máš, ked si situácia vyžaduje radšej sa usmeivař

a ten, ktorý máš, keď sa tešíš. Milujem ho

Teraz sa usmeješ a ja ti nerozumiem. Už ti chcem rozumieť, daj sa už čítať.

Máš teraz v hlase makkosť, ako ked krátko spíš a ja tomu rozumiem, preto si ju dovolíš. V pohyboch zneistenie a v tvári niečo, čo si opať neviem vysvetliť. Som v čítaní Ľudí asi naozaj zlá a ak ich správanie náhodou naznačuje, že som im blízka, tak verím tomu, že sa mýlim.

Zložím siveci na svoje miesto, s únavou celého dňa si sadnem na posteľ a ty mi podáš ruku. Už som sa niekoľkokrátzľakla tvojho gesta, a bolo to neopodstatnené. Zľakla som sa aj teraz. Klassicky ti za to vynadám, no ty mi teraz nevynadáš svojím pohľadom Len ju ku mne ďalej vystieraš a ja ti jupodám.

prestávam vzdorovať voči tomu, kto si a kto by som chcela, aby si bol. Prestávam ťa nútiť reagovať tak, aby som vedela, že ti na tom záleží. Uvoľní sa mi výraz tváre, podám ti ruku a ty si ďalej ticho . A pobozkáš ma až keď sa rozosmejem.

Pobozkáš ma , keď sa rozosmejem

Všetky tie hodiny strávené myšlienkami na teba. Všetky pohľady, každý jeden pokus vykašľať sa na túžbu mať ťa trochu viac. Všetky slová, všetky pohľady, všetky úsmevy uložené vo mne. Ak sa zajtra ráno zobudím a budeš vzdialený

Ak sa ráno zobudím a budeš vzdialený, budem sa stále ďalej snažiť

Nepýtam sa, čo sa smie. Nepýtam sa, čo sa má. Nepýtam sa, čo príde. Nepýtam sa, som a ty si pri mne a ja sa ťa možem dotýkať. Ak sa ráno zobudíš a budeš ďalej ako teraz, viem, že raz si bol blízko






 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár