Cestujem za tebou

Cestujem za tebou hodiny. Počúvam hudbu, ktorá mi ťa pripomína. Je miestami hlasná, miesnami ju nepočuť, veselá a uslzená zároveň. Niktoré jej slová ťa úplne vystihujú a najviac tá, ktorá je bez slov. Vtedy ťa úplne počujem. Aj aký tón vyjde z tvojich úst, keď sa smeješ. Aj ako sa za teba smejú oči, aj ako vyzeráš vážne, a smeješ sa.Pozerám na svetlá vonku a viem, že keby sme boli tam, sedel by si a držal ma za ruku a počúval moje príbehy o svetlách všetkých lámp, lampiónov, sviečok. Hádam najradšej máš sviečky, lebo sú ako ty. Jednoduché a nežné zároveň, čisté.

Na okná padá dážď.

Po- kvap- kách a potom rázne, tak ako so mnou tancuješ medzi nimi, držíš ma za driek a vieš, že keĎ ma držíš, som na teba odkázaná, že ti dovolím viesť ma a nerobíš to viac, ako som sama schopná zvládnuť.

Tancujeme na melódie, ktoré nepoznám a kým ja sa, opojená šťastím vyzúvam, ty stojíš pevne na zemi a nespravíš ani jeden krok, ktorý by ma presvedčil o tom, že sa mám obuť. Až keď je čas.

Keď je čas, vystúpim na jednej zastávke a vysmejem sa mrakom, tak ako sa mi oni vysmievajú, lebo za nimi si ty.

Smeješ sa slnku, že je štrbavé. Jeho lúče sa ti vpíjajú medzi vrásky, ktoré máš na tvári, keď sa smeješ.

Potom za tebou kráčam a potkýnam sa a chvíľami zabúdam, že na konci cesty budeš. Hnevám sa, že nie si bližšie a že nerozprávaš, aby som ťa našla ľahšie alebo meníš hlas, lebo to je zábavné a mňa to mýli.

Stretávam úsmevy podobné tomu tvojmu a niekto ma drží rukou podobnou ako ty, a keď sa rozbehnem do tvojho náručia, vždy včas zistím, že ty to nie si.

Lebo ty sa ešte hráš na skrývačku, lebo tak sme si to dohodli, hoci o hrách sme nikdy nerozprávali.

Cestujem za tebou, hodiny, dni, búrky, ľadovce, po stopách i bez nich a viem, že ak som ťa už po ceste stretla, vrátim sa k tebe. A ak budeš tam, kde teraz ešte nedovidím, prídem za tebou.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu