A nielen o tom.
Nie som povinná spĺňať žiadne kritériá. Ani sa riadiť tým, čo sa bežne robí. Neviem byť kamoška s niekým, kto ma ešte prednedávnom bozkával. A vôbec to nie je ani hanba, ani zbabelé, ani detinské, je to to, čo mi moje srdce hovorí. Keď plače po každom rozhovore. Môžem sa pokojne vyhýbať stretnutiam a rozhovorom, ktoré bolia, keď už niet niečoho, čo by bolo nevysvetlené.Konce bolia. Chcem len prebolieť. Sama.
Jazda rannou električkou sa stala jednou z najkrajších vecí mojich dní. Keď prší, je ešte krajšia. V ušiach hudba a pred očami obrazy a možno v nim mám občas i slzy. Ale páči sa mi to a budem pokojne plakať v električke pred ľuďmi a potom sa na nich usmejem, lebo tak to cítim. Ľudia nemôžu za moje smútky a možno, ba takmer určite sú okolo mňa desiatky takých, ktorých smútky bolia oveľa viac a ja chcem, aby sa na nich aspoň raz za deň niekto usmial. Aj vtedy, keď nebolia, len tak. Usmiať sa.
Nie som aktuálne vôbec nad vecou a riešim veci, ktoré bežne neriešim a rozplače ma to, čo ma bežne nerozplače a rada som sama a rada ležím v posteli a rozmýšľam nad tým, čo raz bude .
Nikto nemá právo hovoriť mi o tom, že sa na svoju školu nehodím. Ani ten, koho považujem za One and only na to nemá právo. Ani keď ma dobre pozná, ani keď to nemyslí zle, ani vtedy, keď mi tým nechce ublížiť. A ja sa nad tým nemusím zamýšľať, keď viem, že jednou z mojich najlepších rozhodnutí bolo si podať prihlášku na lekársku fakultu. Dnes to viem, viem, že nebduem bežný lekár v bežnej nemocnici. A možno skončím v pitevni a možno vo vede a možno popri tom budem kresliť ovečky s deťmi, ktoré nemajú nádej, že raz sa ich zdravotný stav zlepší. Ale stále ostanem pri tom, čo hojí moje srdce.
Vôbec nie je v poriadku odložiť psa, z hocijakého dôvodu a nedať ho niekomu, kto ho miluje len pre pýchu. A vôbec nie je v poriadku voziť sa v aute okolo môjho domu a proste k ľuďom sa nevraciaš vtedy, ked zistíš, čo si stratil. Svet, v ktorom musíš niečo stratiť, na to, aby si zistil, čo si mal, nie je môj svet. V mojom svete miluješ alebo nie. Nič medzitým. Láska nemá žiadne ale, ak, ale potom a raz a niekedy a čo ak a možno raz a potom nakoniec. Láska je a je to základ našich životov a je svetlom dní a pohladením nocí, láska je život a život si nerozmyslíš.
Dávam si čas. Čas pochopiť, prečo sa deje to, čo sa deje. Čas zabávať sa s ľudmi až vtedy, keď toho budem schopná. čas so sebou a smojimi smútkami.
Dávam si priestor.Priestor nájsť to, čo skutočne som a čomu verím a prečo bojujem.
Dávam si možnosť ľúbiť zase a s možnosťou, že to opäť bude bolieť.
Dávam si jedno nekonečné povolenie spievať si v električke so slúchadlami v ušiach a plakať pri tom a pozerať sa na stromy, keď kráčam.
Dávam si časopriestor na to, aby som dala ľuďom, ktorých ľúbim, najavo, že sú to najlepšie, čo sa mi stalo.
Dávam si seba
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
3
"Svet, v ktorom musíš niečo stratiť, na to, aby si zistil, čo si mal, nie je môj svet. V mojom svete miluješ alebo nie. Nič medzitým. Láska nemá žiadne ale, ak, ale potom a raz a niekedy a čo ak a možno raz a potom nakoniec. Láska je a je to základ našich životov a je svetlom dní a pohladením nocí, láska je život a život si nerozmyslíš."....
5
Väčšina z nás skončí v pitevni, a to ani nepotrebujeme školu
7
chcela by som s tebou raz byť niekde a nič nehovoriť a v zápätí ťa strašne dlho počúvať a dať ti úsmev, pochopenie a všetko šťastie sveta !!!
Napíš svoj komentár
raz myšlienky kvet a zas teplý cit,
jak zvnútra práve k svetlu vzplály samy
bez okrás, lesku, farbidla.
Ja nevedel sa nikdy zatajiť;
ja vždycky nenávidel šaľbu, mamy
a strojenosti pravidlá:
hluk prázdny šíroústych rečí,
kadejaký lži zvodný obyčaj,
kov falše, poklôn jalovosť,
ňouž nepreráža ani krv, ni kosť,
hlaď pĺžovú a iných mastí krámy;
mne odporným, čo prírode sa prieči,
len pravdy si ctím prostý obličaj!
Skrsne-li teda pocit pravý v skrýši duše:
jak hviezda v súmrak včasné zárivo,
už vyrazený letí, letí čo šíp z kuše.
Ó, duše mojej rýdze tkanivo,
veď ruše sa mi s každou piesňou, ruše!…